Rýchly nedeľňajší obed

Myslím, že jediné umenie, ktoré sa skutočne dotkne všetkých našich zmyslov je kulinárske umenie... dokonca najkrajšie je, keď sa nám dotkne rovno aj srdca. Ako sa hovorí, láska vedie cez žalúdok. Možno niečo pravdy na tom aj je... lebo ak dáme do jedla aj kus nášho srdca a trochu romantickej nálady, hneď chutí o niečo lepšie... :))
Dnes som sa pospevujúc a poskakujúc po kuchyni pustila do nasledovných rýchloviek. :)
Možno je trochu odvážne skĺbiť do kopy takúto variáciu zelenín, ale nakoniec výsledok nebol najhorší.
Na trochu oleja sme si opražili 3 hlávky cibile: 2 biele a jednu fialovú, pridala som trochu cesnaku, čierne korenie, rascu, papriku a podliala som to vodou. Nakoniec som ešte pridala zmes mexickej zeleniny. Ak by bolo viac fazule a kukurice, v celku by sa to tam hodilo. Prihodila som kvli chuti ešte jeden bujón a nakoniec som počkala, kým mi to zovrelo. Podávala som korúce s kúskami tvrdého syra. :)

Ako druhé menu sa podávali rybie filety na slnečnicových semiačkách. V podstate veľmi jednoduchá a rýchla klasicka. Na dno panvice som naliala slnečnicový olej, opražila rybie filety z oboch strán, s tým, že som osolila, pridala som korenie na ryby, pár kvapiek citrónu a potom slnečnicové semiačka a trochu čili papričiek... opražilo sa to pekne z oboch strán do chrumkava, aj semiačka a chutný zázrak bol na svete... ako hovorím, rýchle, jednoduché a hlavne s láskou robené a chutné.

Mne sa dnes nechcelo robiť veľa prílohe, takže som uvarila len ryžu s cibuľkou, lebo tá sa hodí aj k ďalšiemu jedlu, čo som varila. :)
Mám veľmi rada sladko kyslú chuť a to ešte keď je trochu premiešaná so slaným mäskom, to ja naozaj môžem.
Takže som si rozpálila na panvici olej a pridala pokrájané morčacie prsia, posolila som to. Keď boli už do zlatista opražené, pridala som pol šťavy z citrónu a za lyžicu medu, poriadne premiešala, pridala slnečnicové semiačka (môžu byť aj sezamové), ktoré mi s medom trochu skaramelizovali. 
Jednoduché, ale chutné... ešte som to podliala kvapkou červeného vína... 

Ak je vôbec niečo smutnejšie ako neuznaný génius, je to nepochopený žalúdok.

Honoré de Balzac

Morčacie čudo s bambusovými klíčkami a gorgonzolou

Nie je prekvapujúce, že občas mávam skutočne praštené nápady a skombinujem na zdanie aj nemožné veci. Ani dnes to nebola žiadna výnimka a varilo sa v duchu, čo chladnička dala.
Najprv som si rozpálila trochu oleja na panvici a poriadne som z oboch strán opražila morčacie prsia pokrájané na kocky. Pridala som trochu cibule, cesnak a jednu veľkú paradajku. Keď sa to všetko spieklo a mäsko a paradajka pustili šťavu, posolila som to, pridala čierne korenie, biele kolenie a trochu horčicoých semiačok. Nádledne som pridala bambusové klíčky a zelené olivy. Všetko to spolu úžasne rozvoniavalo, už to trebalo len zavŕšiť fantastickou gorgonzolou. Použila som nepikantnú verziu. Všetko sa mi na mäsku úžasne rozpustilo a moje čudo bolo na svete.
Možno to práve nevyzerá najlákavejšie, ale chuť to malo naozaj úžasnú!

Limetkový pangacius

Keďže nám ešte dnešný deň doprial viac menej slnečné počasie, prečo si nedať niečo ľahučké aj na obed.
Rozhodla som sa pre vynikajúcu morskú potvoru - rybku zvanú pangacius. V podstate, keďže som nechcela strácať veľa času v kuchyni pri šporáku a radšej ho strávim vonku na bicykli, rozhodla som sa pre veľmi jednoduchú, chutnú a hlavne rýchlu variantu.
Rybku som hodila na rozpálený olivový olej (podotkýnam nie extra panenský olivový - toho by bola škoda), osolila, pokvapkala so šťavou z 1,5 limetky a pridala som trochu korenia - zmes čierneho, bieleho a zeleného, rozmarín, trochu bazalky, tymiánu, cesnak a pekne som upiekla z oboch strán do chrumkava... rýchle, jednoduché a hlavne chutné!!!

Dobrú chuť!!!

Vínové pagáčiky

Ani jedna dobrá oslava sa nemôže zaobísť bez chutného jedla a dobrého alkoholu... hlavne dobre dozretého vína. Tak prečo to nespojiť všetko do jedného a nepochutiť si na neodolateľne dobrých vínových pagáčikoch?

V podstate je to veľmi jednoduché, potrebujeme cca 60 dkg hladkej múky špecial, 50dkg masla (Palmarin, alebo čosi podobné), 14 veľkých lyžíc bieleho vína a soľ podľa chuti. Celú zmes spolu zmiešame a vypracujeme cesto. Zdá sa nám veľmi maslové a mäkké, preto ho treba na noc odložiť do chladničky a nechať stuhnúť. Na ďalší deň ho vyvalkáme na približne 1 až 1,5 cm hrúbku a vykrajujeme pagáčiky. Potrieme ich žĺtkom a ozdobíme podľa vlastného uváženia - mandle, orechy, slnečnicové semiačka, tekvicové semiačka, syr... 

Čokoládovo čokoládové muffiny :)

Uuuuuuffff, takže na úvod, poriadne som to tu zanedbala... Dávno som nepridala príspevok, tak len dúfam, že sa to nebude zhoršovať. 


Po pravde je asi normálne, že človek sa snaží leto tráviť vonku a nie doma za sporákom. Jasne, ja viem, jesť treba a ja aj varím, len sa mi nejak nechce premôcť lenivosť, odfotiť to a popísať na nete. Nebudem si tu sľubovať, že sa polepším, lebo aj tak by to nebola pravda. :))
Musím sa priznať, že za posledný týždeň som toho veľa nenavarila, keďže chlapci (okrem manžela mi na leto pribudol aj bonusový balík v podobe brata) vypadli na Slovensko, užiť si domáceho prostredia, tak som sa venovala radšej sama sebe, okrášľovaniu bytu a seba. :)


Ale včera, keďže sa blížil ich čas návratu som sa rozhodla, že ich s niečím chutným privítam. (No mohla som tušiť, že o jedlo núdza nebude, keďže idú z domu, teraz sa už ledva zmestíme v kuchyni, resp. keby len v kuchyni, v celom byte máme zásoby z domu porozkladané.) 
Keďže mojou maximálnou slabosťou je čokoláda, rozhodla som sa spraviť si čosi čokoládové. Na nete (www.nanicmama.sk, musím podotknúť, že veľmi trefný názov ) som si našla zaujímavý recept na muffiny od Nigelly Lawson. Vyzeral skutočne jednoducho, tak som neváhala, pridala som si všetky potrebné suroviny do misky, najprv suché, potom tekuté a zmiešala:

•  250g hladka muka
•  2 lyzicky prasku do peciva
•  1/2 lyzicky jedlej sody
•  175 g cukru
•  2 lyzice kakaa
•  150 g cokolady horkej posekanej na kusky
•  250 ml mlieka
•  90 ml oleja
•  1 vajce
•  1 lyzicka vanilkovej esencie, moze byt aj vanilkovy cukor

Skutočne nič komplikované. Ako bonus som pridala nadrvenú čokoládu až na koniec, niektoré kúsky boli dosť veľké, ale aspoň sa bude do čoho v muffinoch zahryznúť. :)

Už zostalo len naložiť muffiny do košíkov a nechať 20 minút piecť pri 200 stupňoch. Údajne z toho má byť 24 kusov, ja som mala len nejakých 18. Asi som dala veľa hmoty do košíkov. Ale vyšli mi nádherne hore všetky muffiny. Prvú dávku som posypala lúpanými mandlami a toto je výsledok:

Už len pohárik mlieka a šup si pozrieť nejakú dobrú rozprávku... idylka v toto zamračené nedeľňajšie poobedie. :)

Palacinky s banánom, nutelou a šlahačkou

Môj drahý mi včera pri varení perkeltu nadškrtol, že by si dal už aj palacinky. Je pravda, nerobila som ich už dosť dávno, tak som sa rozhodla, že mu ich dnes spravím ako dezert.
Takže som si rýchlo z chladničky vybrala dve vajíčka, poriadne vyšľahala, primiešala štipku soli a cukor, vymiešala do penista a postupne som pridávala múku a miešala, aby nezostali hrčky. Keď som dostala hustú hmotu, začala som to pririeďovať mliekom a ku koncu som to doriedila vodou. Starká mi raz vysvetlovala, že je lepšie dávať pol na pol vodu a mlieko, lebo ak dám len mlieko, tak sa cesto viac lepí na panvicu. A medzi tým, ako sa mi na druhej panvici piekli kuracie prsia som na ďalšej vypekala palacinky, pekne jednu za druhou, krásne opečené a snažila som sa čo najtenšie. :)

Keď boli hotové, plnila som ich krúžkami banánu a nutellou, zrolovala ich, na vrch dala ešte pás nutelly a šľahačku. A dobrota je na svete, príjemné maškrtenie!!! :)

Kuracie prsia s mexickým klobúkom

Ráno, ešte taká rozospatá som sa spamätala, že som v noci zabudla vybrať mäsko, aby sa mi do rána rozmrazilo.
Po krátkej úvahe som sa rozhodla pre kuracie prsia, keďže tie sa rýchlo roztopia. Kým sa kuracie prsíčka roztápali, ja som sa vrátila do postele, pozrieť si film. Potrebovala som ešte načerpať energiu pred nedeľňajším obedom. :))
Keď som konečne vyliezla z postele, bolo už dosť neskoro, tak som sa rozhodla, že dnes to nemôže byť znova veľmi komplikovaný obed. Napadlo ma, že mám ešte v komore konzervu ananásu, včera som si kúpila banán, takže ideálna kombinácia, spraviť si kuracie prsia s mexickým klobúkom. :))
Kuracie prsia som si narezala na tenké plátky, trochu vyklepala, osolila a okorenila s farebným mletým korením - čerstvo namleté mu dodáva silnejšiu chuť, takže netreba toho príliš veľa. Medzičasom som si rozpálila na panvici olej a poukladala som naň kuracie plátky. Keď sa z oboch strán plátky prepiekli do zlatista, podliala som to približne 1 dcl vína. Kým sa mäso dusilo, otvorila som si konzervu ananásu - plátky a na každý plátok som poukladala krúžok ananásu a podliala mäso so šťavou, ktorá jemne skaramelizovala. Zostala mi tam už len hustý výpek. Keď mäso zmeklo, do každého plátku ananásu som napchala polku banánu a všetko postrúhala syrom - tento krát mozzarelou, aby neprerazila sladkastú chuť ananásu.
Podávala som z celozrnnými cestovinami.
Želám dobrú chuť!

Morčacie prsia na kukurici a slnečnicových semiačkách

Samozrejme minulý víkend sme nežili len na kukuricovej polievke, ale keď som sa už pustila do kukuricových jedál, tak som si povedala, prečo nemať kukuricové menu. Trošku to však potrebovalo vytunigovať, tak som sa rozhodla pre slnečnicové semiačka. :)
Pokrájala som si morčacie prsia na kocky, osolila som ich, pridala som si trochu korenia - mleté farebné korenie, mleté horčicové semiačka a slnečnicové semiačka. Keď sa mäsko a semiačka opiekli do zlatista, podliala som to poriadne bielym vínkom, aby sa mäsko dobre prevarilo a nasiaklo trochu kyslastejšou chuťou, ktorú nám vykompenzuje sladká kukurica. Keď sa víno odparilo a zostal nám pod morčacími prsiami len hustý výpek, pridala som konzervu sladkej kukurice a ešte spolu popiekla. Keď sa to všetko spolu zmiešalo, odstavila som to z ohňa. Nakoniec som to všetko zahustila smotanou (pre diétnejšiu verziu môže byť aj jogurt). Podávala som to s celozrnnými cestovinami a ozdobila paradajkou a čerstvými bazalkovými lístami.
Rýchly a nenáročný recept aj pre začiatočníkov a menej zdatných v kuchyni. :)
Dobrá chuť sa želá!

Kukuricová krémová polievka

Takže dostali sa mi do uší správy, že vraj to tu naozaj veľmi zanedbávam, asi na tom niečo pravdy aj bude. Venujem sa skôr iným záležitostiam, ale napriek tomu po víkendoch a sem - tam aj cez týždeň poctivo varím. Aj minulý víkend sa mi podarilo čosi ukuchtiť, ale nakoniec som sa nedostala k tomu, aby som si to aktualizovala na blogu. Ale fotky mám, recepty si pamätám, keďže si ich vymýšľam sama, takže mi nič nebráni v tom, aby som to sem popísala. Nie je si ťažké všimnúť, že zanedbávam polievky a nevarím ich až tak často. Keď som bola malá, tak som bez polievky nemohla existovať. Dodnes je mojou obľúbenou čerstvá hrášková polievka, taká skvelá od maminky. Proste len pri pomyslení na ňu sa mi zbiehajú slinky. Hoci ja som nemala teraz po ruke čerstvý hrášok, kompenzovala som si to s ďalšou z mojich obľúbených polievok - kukuricovou krémovou polievkou.
Ako sa k nej dopracujeme. Ako základ si dáme variť jemný mäskový, alebo silnejší zeleninový vývar.
Jednoducho si dáme do hrnca mäsko, vodu, osolíme, oberieme penu, pridáme zeleninu, aká sa doma nájde, ja som dala mrkvu, petržlen, papriku, hrášok, karfiol, cibuľku, cesnak. Všetko okoreníme, ja som dala trochu drvenej rasce a farebné korenie (čierne, biele, červené, zelené). Uvaríme, kým nie je všetko takmer rozvarené. Zoberieme si mixér a začneme celú polievku mixovať s tým, že postupne pridávame konzervu kukurice. Ak má niekto rád pikantné polievky, môže si pridať aj trochu chili papričiek.
Keď je polievka rozmixovaná do hladka, necháme zovrieť ešte raz a odtiahneme z ohňa. Podávame horúce, ochutené malou lyžičkou smotany a bazalkovým listom.

Dobrú chuť!

Opité prsia utopené v smotanovo - syrovej omáčke

A konečne sa aspoň jeden víkend neflákam po túrach a venujem sa vareniu. Trochu mi už chýbalo vystrájanie v kuchyni, napriek tomu, že minulovíkendová turistika po Čiernom lese mi to naozaj veľmi dobre kompenzovala. 
Veď kto by sa nedal očariť touto nádherou? Kde z každého kúta cítiť jar v rozkvite a ohromnú silu prírody...

Nie je nič krajšie, ako sa stratiť v takejto krajine, ponoriť sa do myšlienok, alebo len tak lahnúť do trávy a pozorovať oblaky, načúvať šumeniu lístia, bzukotu včiel. 

Tento víkend si aj počasie zmyslelo, že bude upršané a čo je v daždivom počasí príjemnejšie, ako motať sa vo vyhriatej kuchyni a nechávať si rozmaznávať čuchové a chuťové bunky novými výtvormi. Aspoň nech fantázia rozjasní tmavé zamračené dni. :)
A keďže treba zahriať trochu aj telo z vnútra, aby v daždivé dni neprechladlo, ako prevenciu je celkom príjemné dopriať si pohárik chutného vínka. A keď sa mi už tak príjemne rozplýva na jazyku, prečo nedopriať trochu aj kuracím prsíčkam?
Najvyšší čas pustiť sa do čarovania a uvidíme, čo to dnes vykúzlim.
Pripravíme si kuracie prsia, narežeme ich na tenké plátky, osolíme, okoreníme a ja som ich potrela aj drveným cesnakom. 
Medzi tým na panvici rozpálime olivový olej a pridala som aj dva tenké plátky kravského masla, ktoré dodá mäsku skvelú chuť a vložíme kuracie plátky. 

Opečieme ich z oboch strán do zlatista.

Aby nám ešte mäsko nadobudlo jemnejšiu chuť, pridala som približne 1,5 dcl bieleho vínka a nechala som ho odpariť, kým mi pod mäsom nevznikla hustá šťava - zmes výpeku a vína. Aby sa mi po pridaní syru a smotany nezbehla omáčka, zvyknem mäso podliať asi tak 1 dcl mlieka, pričom dostaneme bledo žltú omáčku. Medzičasom som pokrájala na krúžky maldú cibuľku a pridám do panvice. 

A už sú na rade len posledné dve zložky - syr a smotana. Keďže v chladničke som našla Goudu, ja som použila na nastrúhanie tú, ale môže to byť aj klasická eidamská tehla. Tu v Nemecku je Eidam drahší ako Gouda, takže ja väčšinou varím s ňou. 

Keď sa nám syr poriadne roztečie, môže prísť na rad smotana. Ak by si to niekto chcel dopriať menej kalorické, tak je možné použiť light syr a jogurt, ale s jogurtom opatrne, najprv treba panvicu odstaviť z ohňa a až potom pomaly primiešať jogurt, aby sa nám nezrazil. Ja som si však dopriala trochu kalórií navyše a pridala som kyslú smotanu, poriadne zamiešala a nechala ešte raz zovrieť. 

A už zostáva len naservírovať obed a poriadne si ho vychutnať. Ja som k nemu uvarila hnedú ryžu a ešte som na vrch nastrúhala zvyšok goudy. 

Tak a keď je už bruško plné, riad umytý, nastal čas vychutnať si poobedňajšiu siestu, môj Dekameron už na mňa čaká! :)

Rýchle tortilly

Napriek tomu, že dnešný deň bol môj prvý po dvoch týždňoch dovolenky, bol to celkom skvelý deň. Nie dokonalý, to by som klamala, lebo sa našli maličkosti, ktoré by mohli byť aj lepšie, ale nesťažujem sa. :) 

Začalo to celé krásny slnečným ránom, ktoré som spozorovala až po piatich vytlačeniach budíka. Keď som sa konečne vyhrabala spod perín a rozlepila očné viečka, naplašil ma trochu nezvyčajne bledý, dotlačený obraz v zrkadle, z ktorého som musela vyčarovať niečo ako človeka. Po výdatných raňajkách som sa vybrala do práce, kde ma pre tento krát sprevádzal aj manžel a pomohol mi dotrepať poriadne velikánsku tortu do roboty. Následne to celé začalo, plno gratulácií, ale musím sa pochváliť, dostala som nádhernú kyticu z bielych ruží, gerberí a z mojich obľúbených frézií. 

Práca išla tiež celkom fajn a musím sa priznať, že zákazníci boli úžasní. Neviem, či brali ohľad na to, že som po dovolenke, ale som si mala možnosť v pohode prejsť e-maily a poriešiť resty. Je pravda, že som sa zdržala až do pol siedmej, ale presne ideálne, aby som si to zamierila na môj milovaný kickbox. Ešte pred tým mi stihol krvný tlak trochu zvýšiť hokej, jedna zo spomínaných maličkostí, ktorá mohla skončiť aj lepšie vrátane hokejových fanúškov. Ale zas som zástanca toho, čo neide, to jednoducho netreba siliť. O siedmej konečne začal kickbox a moje telo sa mohlo príjemne unaviť. Netušila som, že človeku niečo také môže až natoľko chýbať a hoci moje výkony počas dnešnej hodiny a pol možno prirovnať k výkonu našich hokejistov v dnešnom zápase, môžem so spokojným svedomím povedať, že ja som skončila s lepším výsledkom - dobrým pocitom a úsmevom na tvári. :)

Dobre naladená som sa vybrala ešte na rýchly nákup, len zopár surovín, čo bude potrebných k dnešnej rýchlovke. Po príchode domov som rýchlo nastavila pračku, dopriala si osviežujúcu sprchu a dokonca som sa stihla začítať do prvých strán v mojej novej knižke. 

A nastal čas pustiť sa do varenia. Na panvici som si rozpálila trochu slnečnicového oleju a pridala na kocky pokrájané mäsko - tento krát to bolo karé, ale zvyknem používať hlavne kuracie alebo morčacie prsia, resp. mleté mäsko. Kým sa mäsko pieklo, pokrájala som si na drobno zeleninu - podľa toho, čo doma máme, ale je fajn čerstvá zelenina. Ja som dala šalát, kapustu, mrkvu, paradajky, papriku a uhorku. Všetko som zmiešala a už zostalo len naplniť tortily zeleninou, na to som poukladala mäsko a zrolovala celé do roliek, ktoré sa podávajú s trochou smotany, alebo bieleho jogurtu a nastrúhaným syrom. Hoci je to rýchle, ale neuveriteľne chutné a sýte jedlo. Jedno z mojich obľúbených a nielen preto, že je raz - dva hotové. Urobila som aj fotky, ale len mobilom a vďaka menším problémom s bluetooth ich tentokrát neviem pridať. Skúšala som aj foťák, ale baterky si vybrali dovolenku. :) Tak snáď nabudúce.

A teraz už len rýchlo publikovať moje táraniny, vystrieť prádlo a už mi potom zostáva zaželať len dobrú noc. :)

Slobodná kuchárka

Keďže už mám zo svojej slobody len deň, priam by bol hriech nenapísať posledných niekoľko slov ako slobodná slečna. Ja viem, neprichádzam o slobodu, ale postačí, že sa mi oslovenie zmení zo slečna na pani. Ak chce byť niekto so mnou za dobre, tak ma bude aj naďalej oslovovať slečna a ja budem žiariť ako slniečko. :o))
Už som tento blog hodnú chvíľu zanedbávala, ale to len z dôvodu, že zanedbávam aj svoju kuchyňu a vyžívam sa v all inclusive mamička hotel. Aj keď predsvadbovo už druhý deň len klobásky a hurky vyvoniavajú a asi sa mi od iného ani negrgá, len od klobásky, ale je chutná a pikantná. :o)) Už som si odvykla od toho druhu jedál, takže sa až čudujem, že mi nie je zle. Možno je to tým, že dezinfikujem žalúdočnú flóru dobrou kvalitnou domácou a ako zaručený spôsob dobrého trávenia je chutné vínko. :D
Bohužiaľ tieto ťažké a sýte jedlá treba aj kompenzovať, takže dnes som už všetko neutralizovala zákuskami. Zaujímalo by ma, dokedy tento kolotoč budem zvládať...dúfam, že šaty do šírky nevyrastiem. A ak áno, tak bude orginálna nevesta v spodnej bielizni. :o)) Zaujímalo by ma ešte, či chytím nejaký predsvadobný stres, lebo okrem zhonu doma ani nevnímam, že by som sa mala zajtra vydávať a som úplne v pohode a pokojná. Nejaký odborník, čo by mi potvrdil, či je to normálne? :D 
Aj keď všetci asi vedia, že čo sa týka mňa, všetko je až nadpriemerne orginálne. :)
Teraz by som sa už mohla trochu prejsť po dvore a skontrolovať, ako pokračuje varenie gulášu v kotlíku... to bude pochúťka... už sa mi až sliny zbiehajú v ústach. Zas nemôžem si pokaziť žalúdok na zajtra, takže budem musieť poriadne vyplachovať vínom a dať si maximálne za dva taniere... veď zajtra si to už aj tak nemôžem dovoliť, tak aspoň teraz si treba užiť poslednú večeru...
Aktualizovať recepty budem už len ako vydatá pani... nechcem byť žienka domáca a už vôbec nechcem... :o) 

Krevetový šalát

Vraj už štvrtý deň chodím, ako by som si na raňajky, obed a večeru praskla trávu. V mojom prípade to môže byť maximálne tak vôňa pokosenej trávy, čo ju v pondelok ráno kosili pred kanceláriou, aj keď netušila som, že má tak dlhodobý účinok. J Napriek všetkým tým problémom v práci, ktoré spôsobujú, že sa mi pracovná náplň minimálne zdvojnásobuje a už druhý týždeň zastupujem si nedokážem proste rozhádzať vnútro a ani nechcem a ten úsmev tam v kuse trčí na perách, no dobre, nie stále, občas sa aj zamračí.

Jediné s čím mám posledné dni problém je vstávanie, dokonca keď si predstavím, že aj v sobotu si musím privstať, aby som dorazila do práce na 8-mu...tak mi je to ľahostajné. Možnože za všetkým je len ilúzia šťastia a v podstate ide u mňa len o obyčajnú ľahostajnosť? No možno je to tak, ale po pravde... je mi to jedno! J

No okrem prebudeného jarného ja sa prejavuje aj to lenivé, zatiaľ sa úspešne vyhováram na jarnú únavu a spolieham sa, že do leta sa to stratí.

Toto jarné slniečko však úspešne klame, lebo v tieni je kosa a poriadna, takže minisukne ešte zostávajú v skrine (aj keď sa nebavím o mojich, lebo ja žiadne nemám. :D). Napriek tomu je úžasné len tak vystaviť tvár slnku a nechať sa hladkať jemnými dotykmi slnečných lúčov a vánku. Mám rada, keď si vánok donesie so sebou aj  vôňu kvitnúcich stromov, kvetov a pokosenej trávy. Už ako malá som milovala vylihovať na trávniku, kde bola pokosená tráva, ak keď nie raz sa stalo, že mi chytila aj šaty na zeleno a zostala som celá mokrá. Maminka mávala hlavne radosť, keď som po futbale došla so zelenými kolenami. Musím sa priznať, nie je jednoduché dostať trávu zo šiat, už som na to prišla aj sama.

Dokonca aj teraz ma len tak láka von slniečko. Konečne už bude treba zaobstarať sedenie von na balkón, veď čo je lepšie, ako vychutnávať si večeru s vínkom na čerstvom vzduchu. No dobre, ešte by tomu mohlo konkurovať opekanie a kotlíkový guláš vonku pri Hrone, ale tak možno sa niečo podarí pri najbližšej, alebo tej ďalšej návšteve doma. J

No a keďže dnes posedenie na balkóne nebude, tak aspoň o tú večeru by sa patrilo postarať. Najprv by som však mala skontrolovať, ako to postupuje s rozmrazovaním kreviet.

Takže krevety sú rozmrazené, šupnem ich na trochu oleja a opražím z oboch strán, kým nedostanú zlatistý nádych. Jemne posolím a podlejem trochou suchého vína. Medzičasom si nakrájam všetku zeleninu, čo nájdem doma: paradajky, uhorky, mrkvu, pridám olivy, kukuricu a bazalkové listy. Už len na vrch pridať krevety aj s trochou šťavy, ktorá zostala z vína, olivového oleja a samotnej šťavy kreviet a chutný šalát sa môže podávať. 

Tradičný nedeľňajší obed v modernom duchu...

A už zas ten víkend utiekol, jedna vec, že som si opäť dovolila vyspávať až kým mi slnko nezačalo svietiť na brucho a nepošteklilo ma, aby som konečne vyliezla z tej postele. Dokonca dnes ma aj môj drahý predbehol v stávaní. Práve preto som sa musela postarať o výdatný obed, keďže on už bol po raňajkách hodnú chvíľu.

Nebolo ľahké vymyslieť, čo tak asi ukuchtiť, ale keďže mám ešte stále zo zemiakov, ktorými ma sponzorovali rodičia, tak prečo nespraviť tradičný obed v modernom duchu? Drahý si rád pochutná na vyprážanom mäsku so zemiakovým pyré, ale keďže buď som tak nešikovná, alebo neviem kde hľadať, ale strúhanky som sa tu v Nemecku nedopátrala, tak som sa dostala do dilemy, či spraviť mäsko v cestíčku, alebo v cornflakesovom obale.

Ako prvé som si oškrabala zopár zemiakov a dala ich variť v slanej vode. Medzitým som si z kuracích pŕs zrezala plátky a zvyšok som si narezala na menšie kocky, ktoré sa budú hodiť na môj obed.

Kuracie plátky som osolila a obalila v troche múky, namočila do rozšľahaných vajíčok a obalila v rozdrvených cornflakesoch. Takže žiadna zložitá príprava. Na panvici som si rozpálila medzičasom olej a mäská som opražila z oboch strán.

Z uvarených zemiakov som si potom už len pripravila pyré a to nasledovne: na horúcich zemiakoch som si nechala rozpustiť zopár plátkov kravského masla, v žiadnom prípade ho nikdy nešanujem, zmes som rozpracovala ručným mixérom na kašu a doliala som ju vlažným mliekom. Ja preferujem jemnú kašu, preto dávam veľa masla a mlieka, aby malo pyré čo najjemnejšiu kašovitú konzistenciu.

A jedno obedňajšie menu bolo hotové.

Kým sa mi mäsko pieklo a zemiaky varili, pustila som sa do prípravy môjho obedu, chutného šalátu s kuracím mäskom a slnečnicovými semiačkami. Na olivovom oleji som si zhurta zo všetkých strán opiekla kocky z kuracích pŕs, pridala som tri na kolieska posekané čerstvé mladé cibuľky a za hrsť slnečnicových semiačok, trochu posolila a dochutila čerstvou pažítkou. Kým sa mäsko aj s cibuľkou a semiačkami pieklo, pustila som sa do zvyšnej časti šalátu: nakrájala som si na kolieska polovicu veľkej šalátovej uhorky, pridala niekoľko kokteilových paradajok, pol fľašky olív, pol konzervy sladkej kukurice, za hrsť lístkov z bazalky, trocha pažítky a na kocky pokrájanú jednu mozzarelu. Keď bolo mäsko do zlatista opečené a zmäknuté, celú zmes som nasypala na šalátovú zmes a poriadne premiešala, obliala trochou bieleho jogurtu a pochúťka sa mohla podávať!  

A takto si z nás oboch našiel každý niečo podľa chuti, mne postačil po prebudení ľahký šalát a drahý sa zasýtil skoro tradičným nedeľňajším obedom. J

Pestové cestoviny s morčacími kockami

Keďže môj drahý ma na narodeniny prekvapil črepníkom bazalky a mäty, bolo by priam hriech nevychutnať si tieto dve úžasné rastlinky. Z mäty som si ráno spravila chutnučký čajík, bol skutočne úžasný a z bazalky som sa rozhodla urobiť si pesto. Keďže som nemala doma ani píniové oriešky a ani parmezán, tak som pekne improvizovala podľa seba, ale však poďme pekne postupne.

Nechala som zovrieť horúcu vodu a medzi tým som si pripravila panvicu, rozpálila na nej trocha oleja a pridala cca 150 g na kocky pokrájaných morčacích pŕs. Dnes sa mi ten olej podarilo až príliš rozpáliť, nabudúce to rozpaľovanie budem aplikovať radšej na drahého, lebo takto na panvicu to nie je dobrý nápad. J Ale našťastie sa trochou šikovnosti podarilo uzemniť všetko na správnu teplotu. Mäsko som osolila a okorenila zmesou farebného korenia, len tak jemne a pridala som niekoľko koliesok čerstvej cibuľky. Medzičasom mi zovrela aj voda, do ktorej som naliala 200 g cestovín. No a keďže sa mi cestoviny varili a mäsko pieklo, pustila som sa do pesta a keďže som so surovinami improvizovala, nazvala som to pesto ala Efi. A ako na to: zoberieme si za hrsť listov čerstvej bazalky, za malú hrsť orechov, za pol hrsť čerstvej pažítky, asi tak pol deci olivového oleja a približne 40 g syru gouda. Všetko som zmixovala na hustu hmotu. 

Potom už stačilo zmiešať cestoviny, morčacie mäsko, pesto a ako tuning pridať trochu kokteilových paradajok a olív a chutná večera bola na tanieri.

Aby nám to lepšie trávilo, ako súčasť večeri nemohol chýbať ani pohárik chladeného bieleho vínka. J

Saunovanie v kuchyni

Takže neposlušné dievča sa aspoň trochu polepšilo a vracia sa k svojmu vernému blogu. Ja viem, viem, zanedbávala som to tu poriadne, ale po pravde, skôr chýbalo len odhodlanie niečo sem napísať ako čas. Aj keď som naozaj poctivo vyvárala, či už cez minulý víkend, keď som sa snažila o parené buchty Mariša, alebo v nedeľu, keď som robila kuracie stehienka zapekané so smotanou a syrom. Naozaj sme žalúdky hladné nemali.

Samozrejme, aby som aspoň nejaké to kalórie spálila, poctivo som sa venovala kickboxu, po ktorom ma bolel každý sval ako po prvej hodine. Asi dva týždne sú nadlho vynechať... budem sa musieť polepšiť a už si tak dlhú pauzu nedopriať, takže zajtra ma tam čakajte tiež pán učiteľ. :)

Napriek tomu, že ako som sa priznala na začiatku, varenie mi podľa receptov veľmi nejde, s pečením sa bez receptu nepohnem. Takže som celý víkend surfovala po internete a hľadala niečo fajnové, čo by som na stredu mohla upiecť mojim drahým kolegom do práce.

No a ako dopadlo moje utorňajšie saunovanie?! :o) Po troch a pol hodinách sauny v mojej malej kuchyni to naozaj chcelo schladiť pod studenou sprchou. Ale nebojte sa, kalórie, čo saunovaním zišli sa rýchlo dostali späť. Že ako? No myslím, že obrázky hovoria za seba. :o)

Tieto 4 špecialitky sa napiekli

Tvaroháčik

Orechový zákusok na oblátke

Muffiny:

Parížske čokoládové muffiny

Vynikajúce jogurtové muffiny

Poďakovanie patrí autorkám nasledovných receptov.:o))

http://www.mimibazar.sk/recept.php?id=25550

http://www.mimibazar.sk/recept.php?id=25108

http://www.mimibazar.sk/recept.php?id=24908

"Miš-maš"

Niežeby bol dnešný deň výnimočný...alebo žeby predsa?! Jednoducho by som ho nazvala miš - maš, striedali sa krásne chvíle s menej peknými, veľa roboty s voľnejšími chvíľami a ešte aj slniečko raz svietilo a raz sa za mraky skrývalo.

V prvom momente, ako som sa oslobodila z kancelárie ma buchol do tváre príjemný teplý vzduch. S kolegyňami som si vykračovala domov a rozmýšľala, čo by bolo dobré nakúpiť, keďže už aj dnes ráno bolo ťažké vykúzliť niečo poriadne na raňajky.

Drahému sa však dnes nakupovať nechcelo, tak to snáď siliť nebudem...

Prišla som nato, že peniaze sa dajú rýchlo utratiť aj doma za počítačom, len dúfam, že to bola dobrá investícia.

Nakoniec som sa s mojim osobným poradcom radila, čo chutného navariť. Keďže ako správna žena, vždy robím ináč, ako mi kážu, tak som sa rozhodla, že ho neposlúchnem. V priebehu varenia som spontánne zmenila aj svoj pôvodný plán a vyšlo z toho niečo úplne iné, ako som mienila, proste „miš-maš“.

A čo na také čudo potrebujeme? No všetky pozostatky, čo nájdeme doma. V mrazničke sa našlo asi tak 150 gramov kuracích pŕs, čo ledva stačí pre dve osoby, preto to bolo treba niečím vytuningovať.  Na teflonovej panvici som si rozpálila trocha olivového oleja a pridala na kocky pokrájané kuracie prsia, zhurta opiekla, potom osolila, pridala som si za konzervu sterilizovaných zelených fazuliek, plechovku kukurice. Celú zmes som dobre premiešala, okorenila zmesou farebného korenia a pridala trochu pasty z pálivej papriky. Celá zmes sa spolu popiekla a zvarila, nakoniec som pridala za 3 naberačky uvarenej ryže, ktorá mi zostala ešte v chladničke. Všetko spolu zmiešala a nakoniec ešte ochutila čerstvými paradajkami.

Musím povedať, že rýchle, šťavnaté a chutné...

A na dnes najvyšší čas pozrieť večerníček a poriadne sa vyspať... zajtra ma čaká náročný deň! 

Utorkové romantické krevety s cestovinami

Prvý pracovný deň po sviatkoch... musím sa priznať, že bol prekvapivo pohodový. Aj keď vstávanie z postele sa zo začiatku nadmieru problematické a obávala som sa, že budem musieť poprosiť o pomoc žeriavistu, aby ma z nej vytiahol, silný zmysel pre zodpovednosť ma donútil vstať. Po výdatných raňajkách som sa pustila v ústrety slnečnému dňu a slniečko ma zahrievalo nielen z vonka, ale aj z vnútra. Je možné, že celý deň človeka ovplyvní to, ako sa hneď ráno naladí? Dokonca aj práca išla od ruky a ani nebolo potrebné zostávať dlhšie ako by som mala. O pol piatej som sa vytratila z kancelárie a hneď pri prvom nádychu čerstvého vzduchu som si vychutnávala tú intenzívnu zmes vzduchu, ktorú so sebou prináša jar, trochu jarnej romantiky jemne ovanutej vôňou pokosenej trávi, sladkastou vôňou kvitnúcich stromov a zahriatej slnenými lúčmi. 

Nielen mňa, ale aj ostatných prebralo toto nádherné počasie a park, ktorým prechádzam denne do a z práce sa hemžil ľuďmi, od malých drobcov v kočíkoch, cez nezbedníkov hrajúcich sa okolo fontány, zaľúbené dvojice bozkávajúce sa na lavičkách, až po dôchodcov zdokonaľujúcich si svoje intelektuálne myslenie pri partičke šachu. Mala som najväčšiu chuť pridať sa k nim a nechať si tvár hladiť jemnými slnečnými lúčmi. Nie som ten typ človeka, ktorý by mal rád intenzívne slnko a opaľovanie, práve preto sa v lete držím skôr pri tôni stromov, ale jarnému slniečku proste nejde odolať. Bohužiaľ mala som naponáhlo, potrebovala som si vyzdvihnúť svoju učebnicu nemčiny, nasadnúť na svojho zeleného tátoša a uháňať s ním do srdca Frankfurtu do školy. Namiesto uháňania som však zvolila mierny klus a vychutnávala si zeleň naokolo, slnko a štebotanie vtákov. Výhodou vo Frankfurte je, že mesto je vlastne spleť cyklistických chodníkov a človek sa z jedného konca na druhý často prepracuje na bicykli skôr ako na aute.

Dokonca samotné predstavenstvo mesta sa snaží ľudí nabádať k tomu, aby sa do práce dopravovali radšej na bicykloch ako autami. Takto sa dá ľahšie vyhnúť dopravným zápcham a človek robí niečo pre seba i životné prostredie.

Na nemčine sme začali rozoberať komplikovanejšiu tému ohľadne financovania krajín a ekonomiky, takže trochu som musela precvičiť aj mozgové bunky.

Cesta domov bola taktiež veľmi príjemná, ako chutný dezert po výdatnom obede. Hlavička sa poriadne prevetrala, dúfam, že napriek tomu mi všetky nové poznatky nevyfrčali z hlavy a slniečko vyčarilo úsmev na tvári. Takto viac-menej letne naladená som zhodnotila, že by to chcelo niečo farebne pestré, voňavé a ľahké aj uvariť.

Žeby sme si dali pohodové krevetové cestoviny? Prečo nie?!

Ako nato? J

Postavíme vodu na cestoviny a necháme zovrieť. Medzitým si zoberieme väčšiu panvicu, rozohrejeme na nej trocha olivového oleja, nie extra panenský, lebo ten nie je vhodný na zahrievanie a používam ho skôr do šalátov, vystačíme si aj s klasickým panenským olivovým olejom, pridáme 250 gramov kreviet. Krevety opečieme na olivovom oleji, trochu posolíme, pokvapkáme trochou citrónu, okoreníme farebným korením – ja ho zvyčajne nameliem čerstvo na jedlo, aby sa zachovala intenzívnejšia chuť, pridáme strúčik cesnaku, bazalku a všetko spolu opečieme, kým nám krevety nezružovejú a nechytia zlatú farbu po stranách, podlejeme asi 1dcl bieleho vína. 

Následne pridáme paradajky – koľko doma nájdeme – ja som dala tri, olivy, malú krabicu kukurice a všetko spolu poriadne zmiešame a podusíme.

Medzitým zlejeme vodu z cestovín a následne ich primiešame k zmesi. Práve preto potrebujeme väčšiu a hlbšiu panvicu, aby sa nám zmestilo cca 300 gramov uvarených cestovín.

Pre zintenzívnenie a zjemnenie pokrmu som pridala ešte konzervu rozmixovaných paradajok,(nie kečup! Ten by potlačil jemnú chuť celého jedla) a všetko dôkladne premiešame.

Cestoviny podávame ešte teplé, nastrúhame na ne syr – pokiaľ máme, tak mozzarela by bola ideálna, ale ja som mala doma len goudu, ale aj s tým to bolo fajn. J A posypeme petržlenovou vňaťou (najlepšie čerstvou, najemno posekanou, ale kto nemá, improvizuje ako ja).

Tak a už si len vychutnať večer pri pohári bieleho vínka na balkóne. No nie je krásne vykúzliť si romantiku z úplne všedného dňa? J

Veľkonočný pondelok

Koľko domov, toľko zvykov... a nie je to výnimka ani v prípade zvykov na veľkonočný pondelok. Kým som žila ešte doma u rodičov, tak na veľkonočný pondelok bol budíček formou studenej vody do postele, alebo výdatnej sprchy. Nemusím hovoriť, že tento deň nepatril medzi moje obľúbené. Na druhej strane však aký by to bol veľkonočný pondelok bez vody. Keby ma nepolejú, tak zas to je problém... s nami ženami je to občas naozaj veľmi ťažké. Keď sme už boli s maminou osviežené a popolievané, tak sme sa celá rodina pustili do príprav veľkonočných mís, veď jedna nikdy nestačí. Potom nasledovali výdatné spoločné raňajky. Nie raz sa stalo, že už nás popri raňajkách vyrušil zvonec a prišli prvý polievači. Najhoršie som na celom znášala voňavky, radšej mohol každý prísť s vedrom vody, ako s voňavkou. Bohužiaľ moja hlava a môj žalúdok sa búria voči silným voňavkovým vôňam, preto nepatrím medzi slečny, ktoré utrácajú výplatu v parfumérii.  Okolo obeda došli posledný polievači a poobede sa hor von na ulicu a už sme si s ostatnými dievčatami vymieňali informácie, kto bol koľkokrát popolievaný a chlapci zas hodnotili svoj denný príjem vajíčok, čokolád a peňazí, čo sa im podarilo vypolievať. Samozrejme nechýbalo ani ohodnotenie, kde aké chutné jedlá jedli a kto mal aké vynikajúce zákusky. Časom, keď som začala chodiť na strednú školu, tak veľkonočný duch zo mňa vyprchával a aj tradícií a polievačov ubúdalo. Nakoniec som sa dopracovala až do štádia, že s priateľom trávime tieto sviatky skôr oddychovo niekde v prírode, aj keď tradícií sme sa úplne nevzdali, ale je to skôr symbolické.

Ani dnes to nebolo ináč. Keďže som v noci trpela nespavosťou a vstávala som až okolo jedenástej, tak už nebolo nad čím otáľať a namierila som si to rovno do kuchyne uvariť vajíčka. Milý mal už len hodinu na to, aby ma stihol poliať, tak som sa spoliehala nato, že možno ma to tento rok minie. Ale zbytočne... pomaly sa prebral aj on so svojho veľkonočného spánku a zamieril si to so mnou rovno pod sprchu. Samozrejme cesta z jedného konca bytu až do sprchy na druhom konci nebola príliš jednoduchá, nedala som sa a bránila sa ako to len šlo... Ale čo zmôže bezbranné žieňa voči silnému chlapovi?! Napriek mojim snahám ujsť som sa ocitla pod studenou sprchou...

Keďže som moderné dievča, tak už som od maľovaných vajíčok upustila a namiesto toho som drahého za jeho námahu obdarila vajíčkami vo forme čokolády, prekvapenia a hračky. J

Potom už len pripraviť veľkonočný tanier s vajíčkami, klobáskami, šunkou a chrenom a náš veľkonočný rituál je za nami...

Želám krásny zvyšok veľkonočného pondelka...

„Veľkonočné bravčové rolky“

Dnešný deň bol zážitkov plný, tak by som nerada vynechala zážitky z kuchyne. Vzhľadom na to, že som si aj dnešný recept len vymyslela, na úvod by som mu mala vymyslieť aj nejaké meno...

Je veľká noc, je to z bravčoviny, tak prečo by sme to nenazvali povedzme:

„Veľkonočné bravčové rolky“

Čo k tomu potrebujeme?

Hneď na úvod by bolo dobré zapnúť si rúru, aby sa nám dobre predhriala, resp. zahriala celá kuchyňa.

Ďalej potrebujeme približne 0,5 kg bravčového karé vykosteného, ktoré narežeme na plátky, vyklepeme na tenko, osolíme, okoreníme s farebným korením – zmes čierneho, bieleho a zeleného korenia, pridáme aj trocha sušenej bazalky.

Na každý plátok mäsa poukladáme jeden plátok šunky, kúsok klobásky, syr, ja som si na svoje dala olivy, ale druhú polku som nechala bez, lebo priateľ nemá rád olivy, pridala som vajíčka a máme to. 

Najprv zrolujeme celú túto armádu do šunky a potom šunku do mäska. Takto dostaneme rolky, ktoré spojíme pre istotu špáradlom. Prosím ak to budete podávať hosťom, upozornite ich, aby si náhodou týmito ostrými predmetmi neublížili, obzvlášť ak tam budú aj deti. J

Rolky opečieme z oboch strán do zlatista na panvici, popri tom ich ešte z vonka okoreníme a pridáme znova aj bazalku, nie veľa, len štipku na každý kúsok.

Keď sú rolky upečené do zlatista, poukladáme ich do zapekacej misy a podlejeme bielym vínom, odhadom tak 1 – 1,5 dcl vína a k tomu asi rovnaké množstvo vody a dáme do predhriatej rúry, aby nám mäsko ešte viac zmäklo.

Teraz sa môžeme pustiť k prílohe – ryža v bazalkovo – petržlenovej omáčke.

Ako základ si uvaríme najlepšie okrúhlu ryžu, ja mám teraz doma len hnedú basmatti, takže som to robila s tou, ale tá až ak nezmäkne, aj keď na druhej strane je zdravšia. Ryžu uvaríme v slanej vode až kým sa voda úplne neodparí a ryža nezmäkne. Odstavíme z ohňa a necháme pod pokrievkou ešte mäknúť. Zatiaľ si do misky nalejeme asi 3 dcl mlieka, pridáme 2 kávové lyžičky polohrubej múky a 2 lyžičky krupicovej múky (do studeného mlieka),  soľ, za 2 veľké lyžičky sušenej bazalky a sušenej petržlenovej vňate. Lepšie by bolo zobrať čerstvú bazalku a petržlen, bazalku zmixovať v mixéri a petržlen na drobno pokrájať, ale nie je, tak improvizujem so sušeným korením. Celú zmes varíme, kým nezačne hustnúť, pridáme k nej ryžu, asi tak za 2-3 naberačky, odstavíme z ohňa a dobre zmiešame, pokiaľ sa nám zdá, že nie je dosť aromatická, pridáme ešte bazalku a petržlenovú vňať.

Mäsko v rúre pečieme do zmäknutia – približne 40 – 45 minút, ak sú hrubé rolky, tak aj dlhšie.

Keď je zmes už mäkká, ale ešte sa všetka voda a víno neodparili, zlejeme a na rolky nastrúhame syr. Zapečieme to všetko spolu, kým sa nám syr nerozpustí.

Podávame s bazalkovým rizotom a pohárom chutného chladeného vínka. 

 Dobrú chuť!