štvrtok 22. apríla 2010

Krevetový šalát

Vraj už štvrtý deň chodím, ako by som si na raňajky, obed a večeru praskla trávu. V mojom prípade to môže byť maximálne tak vôňa pokosenej trávy, čo ju v pondelok ráno kosili pred kanceláriou, aj keď netušila som, že má tak dlhodobý účinok. J Napriek všetkým tým problémom v práci, ktoré spôsobujú, že sa mi pracovná náplň minimálne zdvojnásobuje a už druhý týždeň zastupujem si nedokážem proste rozhádzať vnútro a ani nechcem a ten úsmev tam v kuse trčí na perách, no dobre, nie stále, občas sa aj zamračí.
Jediné s čím mám posledné dni problém je vstávanie, dokonca keď si predstavím, že aj v sobotu si musím privstať, aby som dorazila do práce na 8-mu...tak mi je to ľahostajné. Možnože za všetkým je len ilúzia šťastia a v podstate ide u mňa len o obyčajnú ľahostajnosť? No možno je to tak, ale po pravde... je mi to jedno! J
No okrem prebudeného jarného ja sa prejavuje aj to lenivé, zatiaľ sa úspešne vyhováram na jarnú únavu a spolieham sa, že do leta sa to stratí.
Toto jarné slniečko však úspešne klame, lebo v tieni je kosa a poriadna, takže minisukne ešte zostávajú v skrine (aj keď sa nebavím o mojich, lebo ja žiadne nemám. :D). Napriek tomu je úžasné len tak vystaviť tvár slnku a nechať sa hladkať jemnými dotykmi slnečných lúčov a vánku. Mám rada, keď si vánok donesie so sebou aj  vôňu kvitnúcich stromov, kvetov a pokosenej trávy. Už ako malá som milovala vylihovať na trávniku, kde bola pokosená tráva, ak keď nie raz sa stalo, že mi chytila aj šaty na zeleno a zostala som celá mokrá. Maminka mávala hlavne radosť, keď som po futbale došla so zelenými kolenami. Musím sa priznať, nie je jednoduché dostať trávu zo šiat, už som na to prišla aj sama.
Dokonca aj teraz ma len tak láka von slniečko. Konečne už bude treba zaobstarať sedenie von na balkón, veď čo je lepšie, ako vychutnávať si večeru s vínkom na čerstvom vzduchu. No dobre, ešte by tomu mohlo konkurovať opekanie a kotlíkový guláš vonku pri Hrone, ale tak možno sa niečo podarí pri najbližšej, alebo tej ďalšej návšteve doma. J
No a keďže dnes posedenie na balkóne nebude, tak aspoň o tú večeru by sa patrilo postarať. Najprv by som však mala skontrolovať, ako to postupuje s rozmrazovaním kreviet.

Takže krevety sú rozmrazené, šupnem ich na trochu oleja a opražím z oboch strán, kým nedostanú zlatistý nádych. Jemne posolím a podlejem trochou suchého vína. Medzičasom si nakrájam všetku zeleninu, čo nájdem doma: paradajky, uhorky, mrkvu, pridám olivy, kukuricu a bazalkové listy. Už len na vrch pridať krevety aj s trochou šťavy, ktorá zostala z vína, olivového oleja a samotnej šťavy kreviet a chutný šalát sa môže podávať. 

nedeľa 18. apríla 2010

Tradičný nedeľňajší obed v modernom duchu...

A už zas ten víkend utiekol, jedna vec, že som si opäť dovolila vyspávať až kým mi slnko nezačalo svietiť na brucho a nepošteklilo ma, aby som konečne vyliezla z tej postele. Dokonca dnes ma aj môj drahý predbehol v stávaní. Práve preto som sa musela postarať o výdatný obed, keďže on už bol po raňajkách hodnú chvíľu.
Nebolo ľahké vymyslieť, čo tak asi ukuchtiť, ale keďže mám ešte stále zo zemiakov, ktorými ma sponzorovali rodičia, tak prečo nespraviť tradičný obed v modernom duchu? Drahý si rád pochutná na vyprážanom mäsku so zemiakovým pyré, ale keďže buď som tak nešikovná, alebo neviem kde hľadať, ale strúhanky som sa tu v Nemecku nedopátrala, tak som sa dostala do dilemy, či spraviť mäsko v cestíčku, alebo v cornflakesovom obale.
Ako prvé som si oškrabala zopár zemiakov a dala ich variť v slanej vode. Medzitým som si z kuracích pŕs zrezala plátky a zvyšok som si narezala na menšie kocky, ktoré sa budú hodiť na môj obed.
Kuracie plátky som osolila a obalila v troche múky, namočila do rozšľahaných vajíčok a obalila v rozdrvených cornflakesoch. Takže žiadna zložitá príprava. Na panvici som si rozpálila medzičasom olej a mäská som opražila z oboch strán.
Z uvarených zemiakov som si potom už len pripravila pyré a to nasledovne: na horúcich zemiakoch som si nechala rozpustiť zopár plátkov kravského masla, v žiadnom prípade ho nikdy nešanujem, zmes som rozpracovala ručným mixérom na kašu a doliala som ju vlažným mliekom. Ja preferujem jemnú kašu, preto dávam veľa masla a mlieka, aby malo pyré čo najjemnejšiu kašovitú konzistenciu.
A jedno obedňajšie menu bolo hotové.

Kým sa mi mäsko pieklo a zemiaky varili, pustila som sa do prípravy môjho obedu, chutného šalátu s kuracím mäskom a slnečnicovými semiačkami. Na olivovom oleji som si zhurta zo všetkých strán opiekla kocky z kuracích pŕs, pridala som tri na kolieska posekané čerstvé mladé cibuľky a za hrsť slnečnicových semiačok, trochu posolila a dochutila čerstvou pažítkou. Kým sa mäsko aj s cibuľkou a semiačkami pieklo, pustila som sa do zvyšnej časti šalátu: nakrájala som si na kolieska polovicu veľkej šalátovej uhorky, pridala niekoľko kokteilových paradajok, pol fľašky olív, pol konzervy sladkej kukurice, za hrsť lístkov z bazalky, trocha pažítky a na kocky pokrájanú jednu mozzarelu. Keď bolo mäsko do zlatista opečené a zmäknuté, celú zmes som nasypala na šalátovú zmes a poriadne premiešala, obliala trochou bieleho jogurtu a pochúťka sa mohla podávať!  

A takto si z nás oboch našiel každý niečo podľa chuti, mne postačil po prebudení ľahký šalát a drahý sa zasýtil skoro tradičným nedeľňajším obedom. J

sobota 17. apríla 2010

Pestové cestoviny s morčacími kockami

Keďže môj drahý ma na narodeniny prekvapil črepníkom bazalky a mäty, bolo by priam hriech nevychutnať si tieto dve úžasné rastlinky. Z mäty som si ráno spravila chutnučký čajík, bol skutočne úžasný a z bazalky som sa rozhodla urobiť si pesto. Keďže som nemala doma ani píniové oriešky a ani parmezán, tak som pekne improvizovala podľa seba, ale však poďme pekne postupne.
Nechala som zovrieť horúcu vodu a medzi tým som si pripravila panvicu, rozpálila na nej trocha oleja a pridala cca 150 g na kocky pokrájaných morčacích pŕs. Dnes sa mi ten olej podarilo až príliš rozpáliť, nabudúce to rozpaľovanie budem aplikovať radšej na drahého, lebo takto na panvicu to nie je dobrý nápad. J Ale našťastie sa trochou šikovnosti podarilo uzemniť všetko na správnu teplotu. Mäsko som osolila a okorenila zmesou farebného korenia, len tak jemne a pridala som niekoľko koliesok čerstvej cibuľky. Medzičasom mi zovrela aj voda, do ktorej som naliala 200 g cestovín. No a keďže sa mi cestoviny varili a mäsko pieklo, pustila som sa do pesta a keďže som so surovinami improvizovala, nazvala som to pesto ala Efi. A ako na to: zoberieme si za hrsť listov čerstvej bazalky, za malú hrsť orechov, za pol hrsť čerstvej pažítky, asi tak pol deci olivového oleja a približne 40 g syru gouda. Všetko som zmixovala na hustu hmotu. 

Potom už stačilo zmiešať cestoviny, morčacie mäsko, pesto a ako tuning pridať trochu kokteilových paradajok a olív a chutná večera bola na tanieri.

Aby nám to lepšie trávilo, ako súčasť večeri nemohol chýbať ani pohárik chladeného bieleho vínka. J

štvrtok 15. apríla 2010

Saunovanie v kuchyni

Takže neposlušné dievča sa aspoň trochu polepšilo a vracia sa k svojmu vernému blogu. Ja viem, viem, zanedbávala som to tu poriadne, ale po pravde, skôr chýbalo len odhodlanie niečo sem napísať ako čas. Aj keď som naozaj poctivo vyvárala, či už cez minulý víkend, keď som sa snažila o parené buchty Mariša, alebo v nedeľu, keď som robila kuracie stehienka zapekané so smotanou a syrom. Naozaj sme žalúdky hladné nemali.
Samozrejme, aby som aspoň nejaké to kalórie spálila, poctivo som sa venovala kickboxu, po ktorom ma bolel každý sval ako po prvej hodine. Asi dva týždne sú nadlho vynechať... budem sa musieť polepšiť a už si tak dlhú pauzu nedopriať, takže zajtra ma tam čakajte tiež pán učiteľ. :)
Napriek tomu, že ako som sa priznala na začiatku, varenie mi podľa receptov veľmi nejde, s pečením sa bez receptu nepohnem. Takže som celý víkend surfovala po internete a hľadala niečo fajnové, čo by som na stredu mohla upiecť mojim drahým kolegom do práce.

No a ako dopadlo moje utorňajšie saunovanie?! :o) Po troch a pol hodinách sauny v mojej malej kuchyni to naozaj chcelo schladiť pod studenou sprchou. Ale nebojte sa, kalórie, čo saunovaním zišli sa rýchlo dostali späť. Že ako? No myslím, že obrázky hovoria za seba. :o)
Tieto 4 špecialitky sa napiekli

Tvaroháčik


Orechový zákusok na oblátke


Muffiny:
Parížske čokoládové muffiny
Vynikajúce jogurtové muffiny




Poďakovanie patrí autorkám nasledovných receptov.:o))

streda 7. apríla 2010

"Miš-maš"

Niežeby bol dnešný deň výnimočný...alebo žeby predsa?! Jednoducho by som ho nazvala miš - maš, striedali sa krásne chvíle s menej peknými, veľa roboty s voľnejšími chvíľami a ešte aj slniečko raz svietilo a raz sa za mraky skrývalo.
V prvom momente, ako som sa oslobodila z kancelárie ma buchol do tváre príjemný teplý vzduch. S kolegyňami som si vykračovala domov a rozmýšľala, čo by bolo dobré nakúpiť, keďže už aj dnes ráno bolo ťažké vykúzliť niečo poriadne na raňajky.
Drahému sa však dnes nakupovať nechcelo, tak to snáď siliť nebudem...
Prišla som nato, že peniaze sa dajú rýchlo utratiť aj doma za počítačom, len dúfam, že to bola dobrá investícia.
Nakoniec som sa s mojim osobným poradcom radila, čo chutného navariť. Keďže ako správna žena, vždy robím ináč, ako mi kážu, tak som sa rozhodla, že ho neposlúchnem. V priebehu varenia som spontánne zmenila aj svoj pôvodný plán a vyšlo z toho niečo úplne iné, ako som mienila, proste „miš-maš“.

A čo na také čudo potrebujeme? No všetky pozostatky, čo nájdeme doma. V mrazničke sa našlo asi tak 150 gramov kuracích pŕs, čo ledva stačí pre dve osoby, preto to bolo treba niečím vytuningovať.  Na teflonovej panvici som si rozpálila trocha olivového oleja a pridala na kocky pokrájané kuracie prsia, zhurta opiekla, potom osolila, pridala som si za konzervu sterilizovaných zelených fazuliek, plechovku kukurice. Celú zmes som dobre premiešala, okorenila zmesou farebného korenia a pridala trochu pasty z pálivej papriky. Celá zmes sa spolu popiekla a zvarila, nakoniec som pridala za 3 naberačky uvarenej ryže, ktorá mi zostala ešte v chladničke. Všetko spolu zmiešala a nakoniec ešte ochutila čerstvými paradajkami.
Musím povedať, že rýchle, šťavnaté a chutné...


A na dnes najvyšší čas pozrieť večerníček a poriadne sa vyspať... zajtra ma čaká náročný deň! 

utorok 6. apríla 2010

Utorkové romantické krevety s cestovinami

Prvý pracovný deň po sviatkoch... musím sa priznať, že bol prekvapivo pohodový. Aj keď vstávanie z postele sa zo začiatku nadmieru problematické a obávala som sa, že budem musieť poprosiť o pomoc žeriavistu, aby ma z nej vytiahol, silný zmysel pre zodpovednosť ma donútil vstať. Po výdatných raňajkách som sa pustila v ústrety slnečnému dňu a slniečko ma zahrievalo nielen z vonka, ale aj z vnútra. Je možné, že celý deň človeka ovplyvní to, ako sa hneď ráno naladí? Dokonca aj práca išla od ruky a ani nebolo potrebné zostávať dlhšie ako by som mala. O pol piatej som sa vytratila z kancelárie a hneď pri prvom nádychu čerstvého vzduchu som si vychutnávala tú intenzívnu zmes vzduchu, ktorú so sebou prináša jar, trochu jarnej romantiky jemne ovanutej vôňou pokosenej trávi, sladkastou vôňou kvitnúcich stromov a zahriatej slnenými lúčmi. 

Nielen mňa, ale aj ostatných prebralo toto nádherné počasie a park, ktorým prechádzam denne do a z práce sa hemžil ľuďmi, od malých drobcov v kočíkoch, cez nezbedníkov hrajúcich sa okolo fontány, zaľúbené dvojice bozkávajúce sa na lavičkách, až po dôchodcov zdokonaľujúcich si svoje intelektuálne myslenie pri partičke šachu. Mala som najväčšiu chuť pridať sa k nim a nechať si tvár hladiť jemnými slnečnými lúčmi. Nie som ten typ človeka, ktorý by mal rád intenzívne slnko a opaľovanie, práve preto sa v lete držím skôr pri tôni stromov, ale jarnému slniečku proste nejde odolať. Bohužiaľ mala som naponáhlo, potrebovala som si vyzdvihnúť svoju učebnicu nemčiny, nasadnúť na svojho zeleného tátoša a uháňať s ním do srdca Frankfurtu do školy. Namiesto uháňania som však zvolila mierny klus a vychutnávala si zeleň naokolo, slnko a štebotanie vtákov. Výhodou vo Frankfurte je, že mesto je vlastne spleť cyklistických chodníkov a človek sa z jedného konca na druhý často prepracuje na bicykli skôr ako na aute.
Dokonca samotné predstavenstvo mesta sa snaží ľudí nabádať k tomu, aby sa do práce dopravovali radšej na bicykloch ako autami. Takto sa dá ľahšie vyhnúť dopravným zápcham a človek robí niečo pre seba i životné prostredie.
Na nemčine sme začali rozoberať komplikovanejšiu tému ohľadne financovania krajín a ekonomiky, takže trochu som musela precvičiť aj mozgové bunky.
Cesta domov bola taktiež veľmi príjemná, ako chutný dezert po výdatnom obede. Hlavička sa poriadne prevetrala, dúfam, že napriek tomu mi všetky nové poznatky nevyfrčali z hlavy a slniečko vyčarilo úsmev na tvári. Takto viac-menej letne naladená som zhodnotila, že by to chcelo niečo farebne pestré, voňavé a ľahké aj uvariť.
Žeby sme si dali pohodové krevetové cestoviny? Prečo nie?!
Ako nato? J
Postavíme vodu na cestoviny a necháme zovrieť. Medzitým si zoberieme väčšiu panvicu, rozohrejeme na nej trocha olivového oleja, nie extra panenský, lebo ten nie je vhodný na zahrievanie a používam ho skôr do šalátov, vystačíme si aj s klasickým panenským olivovým olejom, pridáme 250 gramov kreviet. Krevety opečieme na olivovom oleji, trochu posolíme, pokvapkáme trochou citrónu, okoreníme farebným korením – ja ho zvyčajne nameliem čerstvo na jedlo, aby sa zachovala intenzívnejšia chuť, pridáme strúčik cesnaku, bazalku a všetko spolu opečieme, kým nám krevety nezružovejú a nechytia zlatú farbu po stranách, podlejeme asi 1dcl bieleho vína. 

Následne pridáme paradajky – koľko doma nájdeme – ja som dala tri, olivy, malú krabicu kukurice a všetko spolu poriadne zmiešame a podusíme.

Medzitým zlejeme vodu z cestovín a následne ich primiešame k zmesi. Práve preto potrebujeme väčšiu a hlbšiu panvicu, aby sa nám zmestilo cca 300 gramov uvarených cestovín.
Pre zintenzívnenie a zjemnenie pokrmu som pridala ešte konzervu rozmixovaných paradajok,(nie kečup! Ten by potlačil jemnú chuť celého jedla) a všetko dôkladne premiešame.

Cestoviny podávame ešte teplé, nastrúhame na ne syr – pokiaľ máme, tak mozzarela by bola ideálna, ale ja som mala doma len goudu, ale aj s tým to bolo fajn. J A posypeme petržlenovou vňaťou (najlepšie čerstvou, najemno posekanou, ale kto nemá, improvizuje ako ja).

Tak a už si len vychutnať večer pri pohári bieleho vínka na balkóne. No nie je krásne vykúzliť si romantiku z úplne všedného dňa? J

pondelok 5. apríla 2010

Veľkonočný pondelok

Koľko domov, toľko zvykov... a nie je to výnimka ani v prípade zvykov na veľkonočný pondelok. Kým som žila ešte doma u rodičov, tak na veľkonočný pondelok bol budíček formou studenej vody do postele, alebo výdatnej sprchy. Nemusím hovoriť, že tento deň nepatril medzi moje obľúbené. Na druhej strane však aký by to bol veľkonočný pondelok bez vody. Keby ma nepolejú, tak zas to je problém... s nami ženami je to občas naozaj veľmi ťažké. Keď sme už boli s maminou osviežené a popolievané, tak sme sa celá rodina pustili do príprav veľkonočných mís, veď jedna nikdy nestačí. Potom nasledovali výdatné spoločné raňajky. Nie raz sa stalo, že už nás popri raňajkách vyrušil zvonec a prišli prvý polievači. Najhoršie som na celom znášala voňavky, radšej mohol každý prísť s vedrom vody, ako s voňavkou. Bohužiaľ moja hlava a môj žalúdok sa búria voči silným voňavkovým vôňam, preto nepatrím medzi slečny, ktoré utrácajú výplatu v parfumérii.  Okolo obeda došli posledný polievači a poobede sa hor von na ulicu a už sme si s ostatnými dievčatami vymieňali informácie, kto bol koľkokrát popolievaný a chlapci zas hodnotili svoj denný príjem vajíčok, čokolád a peňazí, čo sa im podarilo vypolievať. Samozrejme nechýbalo ani ohodnotenie, kde aké chutné jedlá jedli a kto mal aké vynikajúce zákusky. Časom, keď som začala chodiť na strednú školu, tak veľkonočný duch zo mňa vyprchával a aj tradícií a polievačov ubúdalo. Nakoniec som sa dopracovala až do štádia, že s priateľom trávime tieto sviatky skôr oddychovo niekde v prírode, aj keď tradícií sme sa úplne nevzdali, ale je to skôr symbolické.

Ani dnes to nebolo ináč. Keďže som v noci trpela nespavosťou a vstávala som až okolo jedenástej, tak už nebolo nad čím otáľať a namierila som si to rovno do kuchyne uvariť vajíčka. Milý mal už len hodinu na to, aby ma stihol poliať, tak som sa spoliehala nato, že možno ma to tento rok minie. Ale zbytočne... pomaly sa prebral aj on so svojho veľkonočného spánku a zamieril si to so mnou rovno pod sprchu. Samozrejme cesta z jedného konca bytu až do sprchy na druhom konci nebola príliš jednoduchá, nedala som sa a bránila sa ako to len šlo... Ale čo zmôže bezbranné žieňa voči silnému chlapovi?! Napriek mojim snahám ujsť som sa ocitla pod studenou sprchou...
Keďže som moderné dievča, tak už som od maľovaných vajíčok upustila a namiesto toho som drahého za jeho námahu obdarila vajíčkami vo forme čokolády, prekvapenia a hračky. J

Potom už len pripraviť veľkonočný tanier s vajíčkami, klobáskami, šunkou a chrenom a náš veľkonočný rituál je za nami...


Želám krásny zvyšok veľkonočného pondelka...

nedeľa 4. apríla 2010

„Veľkonočné bravčové rolky“

Dnešný deň bol zážitkov plný, tak by som nerada vynechala zážitky z kuchyne. Vzhľadom na to, že som si aj dnešný recept len vymyslela, na úvod by som mu mala vymyslieť aj nejaké meno...

Je veľká noc, je to z bravčoviny, tak prečo by sme to nenazvali povedzme:
„Veľkonočné bravčové rolky“

Čo k tomu potrebujeme?
Hneď na úvod by bolo dobré zapnúť si rúru, aby sa nám dobre predhriala, resp. zahriala celá kuchyňa.
Ďalej potrebujeme približne 0,5 kg bravčového karé vykosteného, ktoré narežeme na plátky, vyklepeme na tenko, osolíme, okoreníme s farebným korením – zmes čierneho, bieleho a zeleného korenia, pridáme aj trocha sušenej bazalky.

Na každý plátok mäsa poukladáme jeden plátok šunky, kúsok klobásky, syr, ja som si na svoje dala olivy, ale druhú polku som nechala bez, lebo priateľ nemá rád olivy, pridala som vajíčka a máme to. 

Najprv zrolujeme celú túto armádu do šunky a potom šunku do mäska. Takto dostaneme rolky, ktoré spojíme pre istotu špáradlom. Prosím ak to budete podávať hosťom, upozornite ich, aby si náhodou týmito ostrými predmetmi neublížili, obzvlášť ak tam budú aj deti. J
Rolky opečieme z oboch strán do zlatista na panvici, popri tom ich ešte z vonka okoreníme a pridáme znova aj bazalku, nie veľa, len štipku na každý kúsok.

Keď sú rolky upečené do zlatista, poukladáme ich do zapekacej misy a podlejeme bielym vínom, odhadom tak 1 – 1,5 dcl vína a k tomu asi rovnaké množstvo vody a dáme do predhriatej rúry, aby nám mäsko ešte viac zmäklo.

Teraz sa môžeme pustiť k prílohe – ryža v bazalkovo – petržlenovej omáčke.
Ako základ si uvaríme najlepšie okrúhlu ryžu, ja mám teraz doma len hnedú basmatti, takže som to robila s tou, ale tá až ak nezmäkne, aj keď na druhej strane je zdravšia. Ryžu uvaríme v slanej vode až kým sa voda úplne neodparí a ryža nezmäkne. Odstavíme z ohňa a necháme pod pokrievkou ešte mäknúť. Zatiaľ si do misky nalejeme asi 3 dcl mlieka, pridáme 2 kávové lyžičky polohrubej múky a 2 lyžičky krupicovej múky (do studeného mlieka),  soľ, za 2 veľké lyžičky sušenej bazalky a sušenej petržlenovej vňate. Lepšie by bolo zobrať čerstvú bazalku a petržlen, bazalku zmixovať v mixéri a petržlen na drobno pokrájať, ale nie je, tak improvizujem so sušeným korením. Celú zmes varíme, kým nezačne hustnúť, pridáme k nej ryžu, asi tak za 2-3 naberačky, odstavíme z ohňa a dobre zmiešame, pokiaľ sa nám zdá, že nie je dosť aromatická, pridáme ešte bazalku a petržlenovú vňať.
Mäsko v rúre pečieme do zmäknutia – približne 40 – 45 minút, ak sú hrubé rolky, tak aj dlhšie.
Keď je zmes už mäkká, ale ešte sa všetka voda a víno neodparili, zlejeme a na rolky nastrúhame syr. Zapečieme to všetko spolu, kým sa nám syr nerozpustí.
Podávame s bazalkovým rizotom a pohárom chutného chladeného vínka. 
 Dobrú chuť!

Nedeľný veľkonočný obed

Dnes sme sa rozhodli podniknúť cestu do Marburgu, aby sme si prezreli povestný hrad. Keďže sme šikovní ako vždy, tak sme odchádzali až okolo 11tej a takto sa začali naše prípravy na nedeľňajší veľkonočný obed. 
Medzi prvými prísadami, ktoré nám nemohli chýbať boli tmavé mraky nad oblohou. Celou cestou do Marburgu som sa spoliehala nato, že kým tam prídeme, bude krásne slnečno, alebo aspoň prestane pršať. Asi tak 15 minút pred cieľom sa k dažďu pridalo aj trochu ľadových guliek, takže aj krupy do polievky boli... už to naozaj chýbalo len zohriať a v tom sa vynorili krásne jarné slnečné lúče. 
Po niekoľkých krokoch do centra mesta sme sa ocitli v úplne inom čase a priestore. Marburg je univerzitné mesto, ktoré leží na rieke Lahn. Na obrázku je vidieť vežu kostola Panny Márie, ktorý je skvostom skorej nemeckej gotiky. V neskorom stredoveku sa z Marburgu stalo významné gotické mesto. 
Ďalej sme sa úzkymi chodníkmi, hore do kopca prepracovali až k marburskému hradu - Landgraf Schloss, ktorý v preklade znamená niečo ako "hrad v krajine grófov". 
Hrad sa týči nad samotným mestom a je ho vidieť už z diaľky, ako klenot vsadený nad západný svah mesta. 
K hradu patrí aj zámoček z 13. storočia a momentálne je časť z neho obsadená univerzitným múzeom. 
Ako správnej gazdinej, aj môj záujem sa sústreďoval hlavne o kuchynské a jedálenské doplnky a zaujímalo ma, z čoho asi mohli jesť a piť. 
Aby však mal aj moj milý po vôli, pozreli sme si aj zbierku zbraní a brnení. Úplne v poslednej časti sme sa dopracovali dokonca aj ku kostre šamana. Podľa môjho prvého prekladu pochádzala z roku 7000 pred n.l., následne ma však priateľ opravil, že nach znamená po, čiže to by znamenalo, že z roku 7000 n.l., vyzerá to tak, že dokážem cestovať aj do budúcnosti. :) Nakoniec sme zhodnotili, že vlastne ide o kostru z roku 700 n.l., ktorá bola pravdepodobne šamanom, lebo sa dožila 50-60 rokov a vedľa vo vitrínke boli aj zaujímavé dózy s kameňmi a kostičkami a jeden nadmieru zaujímavý farebný kameň.
Po prehliadke hradu sme sa ešte vybrali poobzerať po okolí hradu, ale počasie si zmyslelo, že zas nám dopraje trocha veľkonočnej polievačky a rozpršalo sa. Rozhodli sme sa, že najlepšie bude, ak sa na chvíľu pred dažďom skryjeme a zaplníme aj hladné brušká, lebo z histórie sa človek nasýti, ale cigáni v brušku vyhrávajú aj naďalej. Neodolali sme malej cukrárničke pod hradom a zamaškrtili sme si na vynikajúcich tortách. Moja jablková bola naozaj chutnučká, až na to, že ešte by to zvládlo trochu viac škorice a mohla by byť teplá. Ja viem, som náročná! Ale aby sa nám trochu slinky zbiehali, urobila som si pamiatku na dni, keď sa rozhodnem držať dietu. :)
Nakoniec sme sa s ľahšou peňaženkou a plnými bruškami vybrali na cestu domov, lebo po každom chode raz príde aj odchod. Slniečko nám krásne svietilo a popri tom lialo ako z krhly. O zážitok sa nám postaral obraz v zkrkadle a vyčaroval krásnu dúhu. Tak čo by mohlo byť krajšie ukončenie nedeľňajšieho veľkonočného obeda, ako dezert v podobe dúhy a popritom sa autom šíriace melódie Louisa Armstronga - What a wonderful world...

Unikátna krupicová kaša

Dnes som sa zobudila do krásneho slnečného dňa. Aj keď tu vo Frankfurte to veľa neznamená, keďže počasie sa mení každú chvíľu. Možno práve preto sa mi tu tak páči - mesto s aprílovým počasím. :)

Preto je najlpepšie, keď človek aj do pekárne na vedľajšej ulici ide v pršiplášti. Nie je nič prekvapivé, že keď vojdem do obchodu svieti slnko a keď z neho o 10-15 minút vychádzam, tak už leje ako z krhly. 
Keďže sme zázrakom vstali dnes poriadne skoro (aspoň na to, že je víkend), rozhodli sme sa dnešný deň venovať kultúrnej turistike a prejsť sa na neďaleký hrad v Marburgu, ktorý je asi tak na hodinu cesty autom z Frankfurtu. Počasie sa nám krásne vyčasilo, je škoda zabiť deň vnútri pri TV alebo počítači, no nie? 
Pred každou neznámou výzvou a túrou treba však posilniť telo aj myseľ. Myseľ práve posilňujem na blogu a telo som posilnila poriadnymi raňajkami - krupicovou kašou. Nie nadarmo sa hovorí, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Ja by som bez nich nemohla existovať, už od malička som vedená k tomu, že bez raňajok sa z domu neodchádza a ešte krajšie je, keď sa celá rodina môže naraňajkovať spolu. No dobre, dobre... priznávam sa, občas stíham raňajky len v práci... ale aj tam si ich pripravujem výdatné, za plný tanier. :)

A teraz poďme k mojej unikátnej krupicovej kaši. Prečo unikátna? K tomu sa prepracujem trochu neskôr. 
Pripravíme si mlieko, med alebo cukor, krupicu. Toto všetko postupne pridávame do hrnca a zamiešame s vareškou. Čoho presne koľko dávam, to je ťažko povedať, keďže to robím len tak od oka. Dnes som si to skúsila odhadnúť a dala som približne pol litra mlieka, dve polievkové lyžičky medu (to čo zostalo na lyžičke, išlo rovno z lyžičky na môj maškrtný jazýček) a asi trochu viac ako štvrť sáčka krupice. Kaša zostala hustejšej konzistencie a nie príliš sladká. Ja osobne pridávam krupicu hneď na začiatku, kým je mlieko studené. Nikdy ju nesmieme pridávať do teplého mlieka, lebo zhrčkavie. Niektorí milujú umývanie riadu a preto si to skomplikujú tak, že počkajú kým zovrie mlieko s cukrom, medzitým si rozmiešajú krupicu so studeným mliekom v miske zvlášť a dolejú to do hrnca a varia ako puding. U mňa niečo také nehrozí! Kto bude unývať toľko riadu? Ja si to radšej dám všetko do hrnca naraz a potom už len miešam a miešam... 
No dobre, ani toto nie je úplná pravda, lebo niekedy zamiešam len raz, medzitým umyjem tie dva poháre a tri lyžičky, čo mi tam zostali a až potom sa dostávam k miešaniu znova. Vtedy to už však ide do tuhého a treba miešať ako kuchynský robot, lebo nám zostane kaša hrčkavá. Preto tento postup odporúčam len vojakom zdatným v kuchyni. Keď nám už konečne po niekoľkých minútach kaša zhustne, vylejeme ju do tanierov, nakrájam na ňu zopár plátkov kravského masla a zasypeme grankom. Výdatným tuningom človek nič nepokazí, okrem svojej hladiny cukru a cholesterolu, takže prosím netreba maslo a granko ľutovať, ale neodporúča sa vychutnávanie tohoto chutného pokrmu pred návštevou lekára.
Katka, ak sa Ti raz náhodou dostane do rúk tento môj recept, tak vopred sa ospravedlňujem za to maslo, ale margarin mi na tej krupici naozaj nechutí. Už som to vyskúšala!
A takto sme sa dopracovali k tomu, prečo je moja krupicová kaša unikátna - nikdy nie je taká istá. Občas sladká, občas riedka, sem tam sa v nej hrčka nájde, ale drahý ju zvyčajne na jedno posedenie zvládne. :)
Pre trocha inšpirácie prikladám aj foto s prísadami, ktoré potrebujeme a konečný výsledok. 

A už je to tu, slniečko sa nám skrylo poza mraky, treba sa rýchlo obliecť a vyštartovať, aby sme spálili kalórie výdatnou túrou a pritom sa zaobišli bez ďalšej sprchy. Ja viem, je veľká noc a dievčatá treba polievať, ale počasíčko moje drahé, nie tri dni za sebou. :) Polieva sa len na veľkonočný pondelok! 

sobota 3. apríla 2010

Na úvod...

... by sa asi patrilo napísať, o čom to tu bude a prečo som sa rozhodla spraviť si vlastný blog.
Začnem tým, že som tvrdohlavá baranica a ak sa pre niečo rozhodnem, tak to tak aj musí byť a to hneď a zaraz. Dnes bolo vo Frankfurte upršané počasie, dokonca sa mi do jednej poobede ani z postele nechcelo vyliezť, tak som si dopriala leňošenie.
Našťastie sú dnes obchody otvorené ako každú sobotu a žiadne skrátenie kvôli veľkonočným sviatkom, takže som stíhala až dva obchody. Problém nastal až cestou domov, keďže ma chytil poriadny lejak a ako obyčajne po dáždniku ani stopy, načo by mi bol, no nie? Aspoň som ušetrila na sprche a osprchovala sa cestou z obchodu. Len sa mi tak vlasy ligocú. Sú krajšie ako mávajú tie slečny v reklamách. :)
Konečne by som sa mala dopracovať aj k téme, prečo som začala bloggovať. Ako som došla domov, pripravila som si nejaké DVDčka na pozeranie a vravím si, niečo by sa zišlo aj raňajkovať. Prekvapenie dnešného dňa budú raňajky do postele pre priateľa a popri tom si pozrieme nejaký film. Ako prvý sa mi dostal do rúk film Julie & Julia, ktorý ma inšpiroval k tomu, aby som si spravila svoj vlastný blog. Priateľ mi už počas filmu hovoril, že by to bol dobrý nápad, aby som si vytvorila vlastný blog, že ak budem potrebovať technickú pomoc, tak mi s tým veľmi rád pomôže. (Možno budem potrebovať pomoc aj s tými homármi).
A o čom si to tu vlastne budem písať? - dokonca možno len sama so sebou...
Tento blog by mal byť o receptoch z mojej kuchyne a z môjho života a ako všetci vieme, nie vždy sa ten recept podarí, aj keď väčšinou je ten výsledok jedlý.
Nedokážem variť podľa receptov. No možno by som dokázala, ale neskúšam to. Väčšinou aj tak nemám doma všetky tie suroviny, ktoré sa v tom recepte spomínajú. Takže ak si aj prečítam nejaký zaujímavý a dobre vyzerajúci recept, je to skôr pre inšpiráciu.
Môj spôsob varenia je asi taký, že pozriem, čo mám v chladničke, v skriniach a v komore... následne mi blikne v hlave žiarovka a zobrazí sa recept, čo by sa z toho všetkého dalo vykúzliť. V nemalej miere je to ovplyvnené aj mojou náladou. Následne sa pustím do varenia a ak mi počas kuchtenia niečo skrsne v hlave, tak to tam pridám. Preto budú asi recepty trochu neobyčajné, možno až príliš extravagantné chuťové kombinácie, ale zas celý život je o pokusoch a hľadaní niečoho nového a nepoznaného... Mamina mi sem tam hovorí, že varím príliš "moderne". Ja by som povedala, že skôr netradične, nie sú to tie klasické sýte slovenské jedlá, na ktoré sme zvyknutí, aj keď občas dostanem chuť aj na niečo také a nezostáva mi nič iné, len si navariť, alebo sa vybrať na výlet na Slovensko s all inclusive obsluhou u mojej maminky. :)
Najkrajšie na tom všetkom aj tak je, že zakaždým to jedlo chutí ináč, lebo nikdy dva krát neupečieš, neuvaríš to isté, ako ani jeden okamih v živote nie je taký istý ako ten druhý.
Samozrejme mám už aj overené klasiky - obľúbené recepty, či už moje, alebo priateľove, ku ktorým sa z času na čas vraciam a rada si na nich pochutím.
Pre inšpiráciu sa sem pokúsim časom pridať zopár skvostov a nápadov z mojej kuchyne aj s nejakými fotkami. Zatiaľ je to len nápad a keďže som aprílové dievča, tak aj moje nálady a nápady sa občas menia ako aprílové počasie.

Toto tak na úvod ako predkrm... a pomaly si môžem uviazať zásteru (ak by niekto nevedel čo mi kúpiť na narodeniny, zásteru ešte nemám ;)), vyhrniem si rukávy a hor sa do varenia...