Rýchly nedeľňajší obed

Myslím, že jediné umenie, ktoré sa skutočne dotkne všetkých našich zmyslov je kulinárske umenie... dokonca najkrajšie je, keď sa nám dotkne rovno aj srdca. Ako sa hovorí, láska vedie cez žalúdok. Možno niečo pravdy na tom aj je... lebo ak dáme do jedla aj kus nášho srdca a trochu romantickej nálady, hneď chutí o niečo lepšie... :))
Dnes som sa pospevujúc a poskakujúc po kuchyni pustila do nasledovných rýchloviek. :)
Možno je trochu odvážne skĺbiť do kopy takúto variáciu zelenín, ale nakoniec výsledok nebol najhorší.
Na trochu oleja sme si opražili 3 hlávky cibile: 2 biele a jednu fialovú, pridala som trochu cesnaku, čierne korenie, rascu, papriku a podliala som to vodou. Nakoniec som ešte pridala zmes mexickej zeleniny. Ak by bolo viac fazule a kukurice, v celku by sa to tam hodilo. Prihodila som kvli chuti ešte jeden bujón a nakoniec som počkala, kým mi to zovrelo. Podávala som korúce s kúskami tvrdého syra. :)

Ako druhé menu sa podávali rybie filety na slnečnicových semiačkách. V podstate veľmi jednoduchá a rýchla klasicka. Na dno panvice som naliala slnečnicový olej, opražila rybie filety z oboch strán, s tým, že som osolila, pridala som korenie na ryby, pár kvapiek citrónu a potom slnečnicové semiačka a trochu čili papričiek... opražilo sa to pekne z oboch strán do chrumkava, aj semiačka a chutný zázrak bol na svete... ako hovorím, rýchle, jednoduché a hlavne s láskou robené a chutné.

Mne sa dnes nechcelo robiť veľa prílohe, takže som uvarila len ryžu s cibuľkou, lebo tá sa hodí aj k ďalšiemu jedlu, čo som varila. :)
Mám veľmi rada sladko kyslú chuť a to ešte keď je trochu premiešaná so slaným mäskom, to ja naozaj môžem.
Takže som si rozpálila na panvici olej a pridala pokrájané morčacie prsia, posolila som to. Keď boli už do zlatista opražené, pridala som pol šťavy z citrónu a za lyžicu medu, poriadne premiešala, pridala slnečnicové semiačka (môžu byť aj sezamové), ktoré mi s medom trochu skaramelizovali. 
Jednoduché, ale chutné... ešte som to podliala kvapkou červeného vína... 

Ak je vôbec niečo smutnejšie ako neuznaný génius, je to nepochopený žalúdok.

Honoré de Balzac