Nedeľný veľkonočný obed

Dnes sme sa rozhodli podniknúť cestu do Marburgu, aby sme si prezreli povestný hrad. Keďže sme šikovní ako vždy, tak sme odchádzali až okolo 11tej a takto sa začali naše prípravy na nedeľňajší veľkonočný obed. 
Medzi prvými prísadami, ktoré nám nemohli chýbať boli tmavé mraky nad oblohou. Celou cestou do Marburgu som sa spoliehala nato, že kým tam prídeme, bude krásne slnečno, alebo aspoň prestane pršať. Asi tak 15 minút pred cieľom sa k dažďu pridalo aj trochu ľadových guliek, takže aj krupy do polievky boli... už to naozaj chýbalo len zohriať a v tom sa vynorili krásne jarné slnečné lúče. 

Po niekoľkých krokoch do centra mesta sme sa ocitli v úplne inom čase a priestore. Marburg je univerzitné mesto, ktoré leží na rieke Lahn. Na obrázku je vidieť vežu kostola Panny Márie, ktorý je skvostom skorej nemeckej gotiky. V neskorom stredoveku sa z Marburgu stalo významné gotické mesto. 
Ďalej sme sa úzkymi chodníkmi, hore do kopca prepracovali až k marburskému hradu - Landgraf Schloss, ktorý v preklade znamená niečo ako "hrad v krajine grófov". 

Hrad sa týči nad samotným mestom a je ho vidieť už z diaľky, ako klenot vsadený nad západný svah mesta. 
K hradu patrí aj zámoček z 13. storočia a momentálne je časť z neho obsadená univerzitným múzeom. 
Ako správnej gazdinej, aj môj záujem sa sústreďoval hlavne o kuchynské a jedálenské doplnky a zaujímalo ma, z čoho asi mohli jesť a piť. 
Aby však mal aj moj milý po vôli, pozreli sme si aj zbierku zbraní a brnení. Úplne v poslednej časti sme sa dopracovali dokonca aj ku kostre šamana. Podľa môjho prvého prekladu pochádzala z roku 7000 pred n.l., následne ma však priateľ opravil, že nach znamená po, čiže to by znamenalo, že z roku 7000 n.l., vyzerá to tak, že dokážem cestovať aj do budúcnosti. :) Nakoniec sme zhodnotili, že vlastne ide o kostru z roku 700 n.l., ktorá bola pravdepodobne šamanom, lebo sa dožila 50-60 rokov a vedľa vo vitrínke boli aj zaujímavé dózy s kameňmi a kostičkami a jeden nadmieru zaujímavý farebný kameň.
Po prehliadke hradu sme sa ešte vybrali poobzerať po okolí hradu, ale počasie si zmyslelo, že zas nám dopraje trocha veľkonočnej polievačky a rozpršalo sa. Rozhodli sme sa, že najlepšie bude, ak sa na chvíľu pred dažďom skryjeme a zaplníme aj hladné brušká, lebo z histórie sa človek nasýti, ale cigáni v brušku vyhrávajú aj naďalej. Neodolali sme malej cukrárničke pod hradom a zamaškrtili sme si na vynikajúcich tortách. Moja jablková bola naozaj chutnučká, až na to, že ešte by to zvládlo trochu viac škorice a mohla by byť teplá. Ja viem, som náročná! Ale aby sa nám trochu slinky zbiehali, urobila som si pamiatku na dni, keď sa rozhodnem držať dietu. :)

Nakoniec sme sa s ľahšou peňaženkou a plnými bruškami vybrali na cestu domov, lebo po každom chode raz príde aj odchod. Slniečko nám krásne svietilo a popri tom lialo ako z krhly. O zážitok sa nám postaral obraz v zkrkadle a vyčaroval krásnu dúhu. Tak čo by mohlo byť krajšie ukončenie nedeľňajšieho veľkonočného obeda, ako dezert v podobe dúhy a popritom sa autom šíriace melódie Louisa Armstronga - What a wonderful world...