Preto je najlpepšie, keď človek aj do pekárne na vedľajšej ulici ide v pršiplášti. Nie je nič prekvapivé, že keď vojdem do obchodu svieti slnko a keď z neho o 10-15 minút vychádzam, tak už leje ako z krhly.
Keďže sme zázrakom vstali dnes poriadne skoro (aspoň na to, že je víkend), rozhodli sme sa dnešný deň venovať kultúrnej turistike a prejsť sa na neďaleký hrad v Marburgu, ktorý je asi tak na hodinu cesty autom z Frankfurtu. Počasie sa nám krásne vyčasilo, je škoda zabiť deň vnútri pri TV alebo počítači, no nie?
Pred každou neznámou výzvou a túrou treba však posilniť telo aj myseľ. Myseľ práve posilňujem na blogu a telo som posilnila poriadnymi raňajkami - krupicovou kašou. Nie nadarmo sa hovorí, že raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa. Ja by som bez nich nemohla existovať, už od malička som vedená k tomu, že bez raňajok sa z domu neodchádza a ešte krajšie je, keď sa celá rodina môže naraňajkovať spolu. No dobre, dobre... priznávam sa, občas stíham raňajky len v práci... ale aj tam si ich pripravujem výdatné, za plný tanier. :)
A teraz poďme k mojej unikátnej krupicovej kaši. Prečo unikátna? K tomu sa prepracujem trochu neskôr.
Pripravíme si mlieko, med alebo cukor, krupicu. Toto všetko postupne pridávame do hrnca a zamiešame s vareškou. Čoho presne koľko dávam, to je ťažko povedať, keďže to robím len tak od oka. Dnes som si to skúsila odhadnúť a dala som približne pol litra mlieka, dve polievkové lyžičky medu (to čo zostalo na lyžičke, išlo rovno z lyžičky na môj maškrtný jazýček) a asi trochu viac ako štvrť sáčka krupice. Kaša zostala hustejšej konzistencie a nie príliš sladká. Ja osobne pridávam krupicu hneď na začiatku, kým je mlieko studené. Nikdy ju nesmieme pridávať do teplého mlieka, lebo zhrčkavie. Niektorí milujú umývanie riadu a preto si to skomplikujú tak, že počkajú kým zovrie mlieko s cukrom, medzitým si rozmiešajú krupicu so studeným mliekom v miske zvlášť a dolejú to do hrnca a varia ako puding. U mňa niečo také nehrozí! Kto bude unývať toľko riadu? Ja si to radšej dám všetko do hrnca naraz a potom už len miešam a miešam...
No dobre, ani toto nie je úplná pravda, lebo niekedy zamiešam len raz, medzitým umyjem tie dva poháre a tri lyžičky, čo mi tam zostali a až potom sa dostávam k miešaniu znova. Vtedy to už však ide do tuhého a treba miešať ako kuchynský robot, lebo nám zostane kaša hrčkavá. Preto tento postup odporúčam len vojakom zdatným v kuchyni. Keď nám už konečne po niekoľkých minútach kaša zhustne, vylejeme ju do tanierov, nakrájam na ňu zopár plátkov kravského masla a zasypeme grankom. Výdatným tuningom človek nič nepokazí, okrem svojej hladiny cukru a cholesterolu, takže prosím netreba maslo a granko ľutovať, ale neodporúča sa vychutnávanie tohoto chutného pokrmu pred návštevou lekára.
Katka, ak sa Ti raz náhodou dostane do rúk tento môj recept, tak vopred sa ospravedlňujem za to maslo, ale margarin mi na tej krupici naozaj nechutí. Už som to vyskúšala!
A takto sme sa dopracovali k tomu, prečo je moja krupicová kaša unikátna - nikdy nie je taká istá. Občas sladká, občas riedka, sem tam sa v nej hrčka nájde, ale drahý ju zvyčajne na jedno posedenie zvládne. :)
Pre trocha inšpirácie prikladám aj foto s prísadami, ktoré potrebujeme a konečný výsledok.
A už je to tu, slniečko sa nám skrylo poza mraky, treba sa rýchlo obliecť a vyštartovať, aby sme spálili kalórie výdatnou túrou a pritom sa zaobišli bez ďalšej sprchy. Ja viem, je veľká noc a dievčatá treba polievať, ale počasíčko moje drahé, nie tri dni za sebou. :) Polieva sa len na veľkonočný pondelok!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára