štvrtok 22. apríla 2010

Krevetový šalát

Vraj už štvrtý deň chodím, ako by som si na raňajky, obed a večeru praskla trávu. V mojom prípade to môže byť maximálne tak vôňa pokosenej trávy, čo ju v pondelok ráno kosili pred kanceláriou, aj keď netušila som, že má tak dlhodobý účinok. J Napriek všetkým tým problémom v práci, ktoré spôsobujú, že sa mi pracovná náplň minimálne zdvojnásobuje a už druhý týždeň zastupujem si nedokážem proste rozhádzať vnútro a ani nechcem a ten úsmev tam v kuse trčí na perách, no dobre, nie stále, občas sa aj zamračí.
Jediné s čím mám posledné dni problém je vstávanie, dokonca keď si predstavím, že aj v sobotu si musím privstať, aby som dorazila do práce na 8-mu...tak mi je to ľahostajné. Možnože za všetkým je len ilúzia šťastia a v podstate ide u mňa len o obyčajnú ľahostajnosť? No možno je to tak, ale po pravde... je mi to jedno! J
No okrem prebudeného jarného ja sa prejavuje aj to lenivé, zatiaľ sa úspešne vyhováram na jarnú únavu a spolieham sa, že do leta sa to stratí.
Toto jarné slniečko však úspešne klame, lebo v tieni je kosa a poriadna, takže minisukne ešte zostávajú v skrine (aj keď sa nebavím o mojich, lebo ja žiadne nemám. :D). Napriek tomu je úžasné len tak vystaviť tvár slnku a nechať sa hladkať jemnými dotykmi slnečných lúčov a vánku. Mám rada, keď si vánok donesie so sebou aj  vôňu kvitnúcich stromov, kvetov a pokosenej trávy. Už ako malá som milovala vylihovať na trávniku, kde bola pokosená tráva, ak keď nie raz sa stalo, že mi chytila aj šaty na zeleno a zostala som celá mokrá. Maminka mávala hlavne radosť, keď som po futbale došla so zelenými kolenami. Musím sa priznať, nie je jednoduché dostať trávu zo šiat, už som na to prišla aj sama.
Dokonca aj teraz ma len tak láka von slniečko. Konečne už bude treba zaobstarať sedenie von na balkón, veď čo je lepšie, ako vychutnávať si večeru s vínkom na čerstvom vzduchu. No dobre, ešte by tomu mohlo konkurovať opekanie a kotlíkový guláš vonku pri Hrone, ale tak možno sa niečo podarí pri najbližšej, alebo tej ďalšej návšteve doma. J
No a keďže dnes posedenie na balkóne nebude, tak aspoň o tú večeru by sa patrilo postarať. Najprv by som však mala skontrolovať, ako to postupuje s rozmrazovaním kreviet.

Takže krevety sú rozmrazené, šupnem ich na trochu oleja a opražím z oboch strán, kým nedostanú zlatistý nádych. Jemne posolím a podlejem trochou suchého vína. Medzičasom si nakrájam všetku zeleninu, čo nájdem doma: paradajky, uhorky, mrkvu, pridám olivy, kukuricu a bazalkové listy. Už len na vrch pridať krevety aj s trochou šťavy, ktorá zostala z vína, olivového oleja a samotnej šťavy kreviet a chutný šalát sa môže podávať. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára