utorok 6. apríla 2010

Utorkové romantické krevety s cestovinami

Prvý pracovný deň po sviatkoch... musím sa priznať, že bol prekvapivo pohodový. Aj keď vstávanie z postele sa zo začiatku nadmieru problematické a obávala som sa, že budem musieť poprosiť o pomoc žeriavistu, aby ma z nej vytiahol, silný zmysel pre zodpovednosť ma donútil vstať. Po výdatných raňajkách som sa pustila v ústrety slnečnému dňu a slniečko ma zahrievalo nielen z vonka, ale aj z vnútra. Je možné, že celý deň človeka ovplyvní to, ako sa hneď ráno naladí? Dokonca aj práca išla od ruky a ani nebolo potrebné zostávať dlhšie ako by som mala. O pol piatej som sa vytratila z kancelárie a hneď pri prvom nádychu čerstvého vzduchu som si vychutnávala tú intenzívnu zmes vzduchu, ktorú so sebou prináša jar, trochu jarnej romantiky jemne ovanutej vôňou pokosenej trávi, sladkastou vôňou kvitnúcich stromov a zahriatej slnenými lúčmi. 

Nielen mňa, ale aj ostatných prebralo toto nádherné počasie a park, ktorým prechádzam denne do a z práce sa hemžil ľuďmi, od malých drobcov v kočíkoch, cez nezbedníkov hrajúcich sa okolo fontány, zaľúbené dvojice bozkávajúce sa na lavičkách, až po dôchodcov zdokonaľujúcich si svoje intelektuálne myslenie pri partičke šachu. Mala som najväčšiu chuť pridať sa k nim a nechať si tvár hladiť jemnými slnečnými lúčmi. Nie som ten typ človeka, ktorý by mal rád intenzívne slnko a opaľovanie, práve preto sa v lete držím skôr pri tôni stromov, ale jarnému slniečku proste nejde odolať. Bohužiaľ mala som naponáhlo, potrebovala som si vyzdvihnúť svoju učebnicu nemčiny, nasadnúť na svojho zeleného tátoša a uháňať s ním do srdca Frankfurtu do školy. Namiesto uháňania som však zvolila mierny klus a vychutnávala si zeleň naokolo, slnko a štebotanie vtákov. Výhodou vo Frankfurte je, že mesto je vlastne spleť cyklistických chodníkov a človek sa z jedného konca na druhý často prepracuje na bicykli skôr ako na aute.
Dokonca samotné predstavenstvo mesta sa snaží ľudí nabádať k tomu, aby sa do práce dopravovali radšej na bicykloch ako autami. Takto sa dá ľahšie vyhnúť dopravným zápcham a človek robí niečo pre seba i životné prostredie.
Na nemčine sme začali rozoberať komplikovanejšiu tému ohľadne financovania krajín a ekonomiky, takže trochu som musela precvičiť aj mozgové bunky.
Cesta domov bola taktiež veľmi príjemná, ako chutný dezert po výdatnom obede. Hlavička sa poriadne prevetrala, dúfam, že napriek tomu mi všetky nové poznatky nevyfrčali z hlavy a slniečko vyčarilo úsmev na tvári. Takto viac-menej letne naladená som zhodnotila, že by to chcelo niečo farebne pestré, voňavé a ľahké aj uvariť.
Žeby sme si dali pohodové krevetové cestoviny? Prečo nie?!
Ako nato? J
Postavíme vodu na cestoviny a necháme zovrieť. Medzitým si zoberieme väčšiu panvicu, rozohrejeme na nej trocha olivového oleja, nie extra panenský, lebo ten nie je vhodný na zahrievanie a používam ho skôr do šalátov, vystačíme si aj s klasickým panenským olivovým olejom, pridáme 250 gramov kreviet. Krevety opečieme na olivovom oleji, trochu posolíme, pokvapkáme trochou citrónu, okoreníme farebným korením – ja ho zvyčajne nameliem čerstvo na jedlo, aby sa zachovala intenzívnejšia chuť, pridáme strúčik cesnaku, bazalku a všetko spolu opečieme, kým nám krevety nezružovejú a nechytia zlatú farbu po stranách, podlejeme asi 1dcl bieleho vína. 

Následne pridáme paradajky – koľko doma nájdeme – ja som dala tri, olivy, malú krabicu kukurice a všetko spolu poriadne zmiešame a podusíme.

Medzitým zlejeme vodu z cestovín a následne ich primiešame k zmesi. Práve preto potrebujeme väčšiu a hlbšiu panvicu, aby sa nám zmestilo cca 300 gramov uvarených cestovín.
Pre zintenzívnenie a zjemnenie pokrmu som pridala ešte konzervu rozmixovaných paradajok,(nie kečup! Ten by potlačil jemnú chuť celého jedla) a všetko dôkladne premiešame.

Cestoviny podávame ešte teplé, nastrúhame na ne syr – pokiaľ máme, tak mozzarela by bola ideálna, ale ja som mala doma len goudu, ale aj s tým to bolo fajn. J A posypeme petržlenovou vňaťou (najlepšie čerstvou, najemno posekanou, ale kto nemá, improvizuje ako ja).

Tak a už si len vychutnať večer pri pohári bieleho vínka na balkóne. No nie je krásne vykúzliť si romantiku z úplne všedného dňa? J

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára